Od 1.1.2016 sa príjmy autorov podľa autorského zákona z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a tiež príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods.4 ZDP zdaňujú prednostne zrážkovou daňou, resp. dvoma spôsobmi v závislosti od rozhodnutia daňovníka (autora), a to podľa toho, či daňovník  uprednostní autorský honorár zdanený zrážkovou daňou alebo nezdanený za podmienky, ak sa vopred písomne dohodne s platiteľom o neuplatnení zrážkovej dane.

V prípade,  ak ste v roku 2016 uzatvorili s autorom dohodu o tom, že nebudete zrážať autorom zrážkovú daň, ste povinný uzatvorenie takejto dohody oznámiť správcovi dane do 15. 1. 2017.

Príspevok Upozorňujeme na oznamovaciu povinnosť daňovníkov do 15. 1. 2017 je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

S účinnosťou od 1. decembra 2016 sa podľa Zákona o cestovných náhradách mení aj výška stravného pre zamestnanca, ktorý je na služobnej ceste v rámci Slovenskej republiky v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty:

5-12 hod: 4,50 EUR

12-18 hod: 6,70 EUR

Nad 18 hod: 10,30 EUR

Príspevok Zmena hodnoty stravných lístkov a stravného od 1. decembra 2016 je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Obchodné spoločnosti, ktoré si nestihli aktivovať svoje elektronické schránky pre komunikáciu so štátom, si tak budú môcť vyhradiť viac času na povinnú aktiváciu. Pôvodný termín 1. január 2017 sa mení na 1. júl 2017. Hlavným dôvodom posunu dátumu povinnej aktivácie je nízky počet štatutárnych zástupcov právnických osôb zapísaných v OR, ktorí majú vybavený elektronický občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom.

Novelou zákona o e-Governmente sa zavádza aj nové pravidlo 10 dní. Tento čas má slúžiť na to, aby po aktivácii schránky mohol majiteľ schránky vybaviť oprávnenie narábať s elektronickou schránkou pre tie fyzické osoby, ktorým on sám udelí súhlas.

Príspevok Povinná aktivácia e-schránok sa posúva na 1. 7. 2017 je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Dňa 7. decembra 2016 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6086 /Schválené znenie zákona NRSR 271.

Cieľom  zákona je ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý bude mať príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu.

Poplatok za rozvoj môže teda ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

Ak sa obec rozhodne miestny poplatok zaviesť, potom po schválení jeho zavedenia prostredníctvom obecného zastupiteľstva a vyhlásení vo VZN, je obec už povinná vyrubiť ho na úhradu osobe – poplatníkovi, ktorý splnil podmienky ustanovené zákonom.

Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce

a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“),

b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,

c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo

d) ktorá je dodatočne povolená.

Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa vyššie uvedených bodov, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

Predmetom poplatku za rozvoj nie je napríklad údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m2, stavba alebo časť stavby zdravotníckeho zariadenia, slúžiaca materským školám, slúžiaca na športové účely, slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie, a iné.

Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu.

Sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2.

Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Sadzbu poplatku za rozvoj môže obec ustanoviť alebo zmeniť všeobecným záväzným nariadením  iba k 1. januáru kalendárneho roka, prípadne ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obce.

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2016.

Odporúčame Vám sledovať všeobecné záväzné nariadenia obcí zverejnené na ich príslušných webových stránkach pre prípad, že by obec ustanovila na svojom území poplatok za rozvoj, ktorý by sa vzťahoval na Vašu stavbu. V prípade ďalších otázok a prípadnej asistencie v danej problematike nás neváhajte kontaktovať.

Príspevok Poplatok za rozvoj – finančný nástroj, ktorý bude mať príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu. je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Upozorňujeme však, že v súvislosti s vyplatením podielu na zisku (dividend) maximálny vymeriavací základ pre výpočet poistného zostáva zachovaný. Pre výpočet poistného z vyplatených dividend za rok 2016 je maximálny vymeriavací základ vo výške 51 480 EUR.  Na dividendy vyplatené zo ziskov vytvorených od 1.1.2017 sa zavádza zdaňovanie dividendy vyplatených fyzickým osobám daňou vyberanou zrážkou vo výške 7%, pričom tieto dividendy už nebudú podliehať zdravotným odvodom (viďte posledný newsletter pre bližšie informácie).

Príspevok Rušia sa maximálne vymeriavacie základy pre platenie odvodov do Zdravotnej poisťovne je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

2. Zmeny v Zákone o dani z pridanej hodnoty:

2.1 Odpočítanie dane zahraničným  platiteľom

Platiteľ, ktorý je registrovaný ako zahraničná zdaniteľná osoba podľa § 5 a ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania, okrem prípadov uvedených v § 49 ods. 9, ktorými sú:

–        odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň dodávateľ

–        v prípade kúpy tovaru alebo služby od iného platiteľa dane v tuzemsku s prenosom daňovej povinnosti napr. s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH v sektore stavebníctva (NOVELOU SPRESNENIE § 49 ODS. 9 )

Zahraničná osoba bude teda prednostne uplatňovať vrátenie dane prostredníctvom žiadosti o vrátenie dane zaplatenej za tovary a služby,  pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania.

2.2 Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane

Novelou zákona sa skracuje obdobie vrátiť vrátenú daň z dvoch rokov na šesť mesiacov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň a tieto automobily sa zničia alebo odcudzia. Ak zahraničný zástupca uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v SR do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu je povinný vrátiť daň.

2.3 Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach. Osoby povinné platiť daň správcovi dane

V praxi sa stáva, že dodávateľ stavebných prác  má iné zatriedenie ako odberateľ, čo môže byť zapríčinené najmä ich odlišným spôsobom popisu tej istej činnosti. Z uvedeného dôvodu bola zavedená tzv.  právna fikcia pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach, ktorá  má priniesť právnu istotu ako pre dodávateľa, tak aj pre odberateľa a odstrániť nadmernú  administratívnu záťaž pri viacnásobnom overovaní správnosti zatriedenia činnosti podľa klasifikácie CPA.

Do zákona sa doplnilo nové ustanovenie, ktoré  zavádza, že ak platiteľ dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou, a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa § 69 odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.“.

2. 4  Kontrolný výkaz 

Nová povinnosť pre platiteľa dane, ktorý uskutoční dodávku s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vykazovať vyhotovené faktúry v kontrolnom výkaze, a to aj napriek tomu, že tieto dodávky neuvádza v daňovom priznaní. Faktúra sa bude uvádzať v časti A.2. kontrolného výkazu a údaje z týchto faktúr sa budú využívať pri analytickej činnosti finančnej správy.

2.5     Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly

Novelou zákona sa dopĺňa peňažná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu tzv. úrok z nadmerného odpočtu.

Nárok na úrok z nadmerného odpočtu vznikne platiteľovi, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu stanovenej v zákone .   Platiteľ dane nebude podávať žiadosť o priznanie úroku z nadmerného odpočtu, nakoľko daňový úrad o priznaní úroku z NO vydá rozhodnutie ex offo. Platiteľ nemá nárok na úrok, ak by dochádzalo k predlžovaniu výkonu daňovej kontroly z dôvodov na jeho strane tým, že opakovane neplnil povinnosti uložené počas daňovej kontroly, nepreberal písomnosti, nedostavil sa bez ospravedlnenia na predvolanie na daňový úrad, nebol zastihnuteľný na adrese, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie.

Podľa prechodného ustanovenia sa právna úprava nároku na peňažnú náhradu z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly, bude vzťahovať na prípady zadržania nadmerného odpočtu na základe kontroly, ktorá sa začala po 1. 1. 2017, ako aj na prípady, ak sa daňová kontrola začala pred účinnosťou tejto novely a k 1. 1. 2017 nebola ešte skončená.

2.6 Samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov

S účinnosťou od 31. 12. 2016  novelou zákona o DPH dochádza k odloženiu účinnosti samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov. Účinnosť samozdanenia dovozu tovaru prostredníctvom podaného daňového priznania bude aplikovaná v závislosti od výšky dlhu verejnej správy SR a bude sa aplikovať od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Európska Komisia (Eurostat) zverejní údaje o výške verejného dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu za príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Príspevok AKTUÁLNE: Zmeny v Zákone o dani z pridanej hodnoty je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

1. Zmeny v zákone o dani z príjmov:

1.1 Podiely na zisku, dividendy

Schválená novela zákona o dani z príjmov

Dňa 23. novembra 2016 sa konala schôdza Národnej Rady SR, na ktorej boli schválené nové pravidlá zdaňovania dividend v SR s účinnosťou od 1. januára 2017.

Jednou zo zásadných zmien oproti predchádzajúcemu návrhu zákona, o ktorom sme Vás informovali v poslednom newsletteri je, že podiely na zisku (dividendy) fyzických osôb sa budú namiesto pôvodne navrhovaných 15 % zdaňovať sadzbou  7 % alebo 35% z osobitného základu dane, pričom sa z nich nebude platiť poistné na zdravotné poistenie.

Zdaňovanie dividend u fyzických osôb sa bude posudzovať osobitne podľa toho, z ktorých rokov sú dividendy vyplatené:

1)     dividendy vyplatené zo ziskov vytvorených do konca roku 2003 – tieto dividendy pri ich výplate po roku 2016 sa budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %, pričom v rokoch 2004 až 2016 sa zdaňovali ako súčasť základu dane daňovníka – fyzickej osoby, sadzbou 19 %, resp. 25 %;

2)     dividendy vyplatené zo ziskov vytvorených za roky 2004 – 2016 – u týchto dividend sa zachová doterajší daňový režim, t. j. dividendy neboli predmetom dane a  pri ich vyplatení po roku 2016 sa nebudú zdaňovať, ale naďalej budú tieto dividendy podliehať zdravotným odvodom v závislosti od legislatívnej úpravy platnej podľa jednotlivých rokov (2011 – 2012 vo výške 10 %, 2013 – 2016 vo výške 14 %)

3)     dividendy vyplatené zo ziskov vytvorených počnúc rokom 2017 – zavádza sa zdaňovanie dividend vyplatených fyzickým osobám daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %, pričom už nebudú podliehať zdravotným odvodom.

4)     V prípade vyplatenia dividendy do zahraničia, resp. prijatia dividendy zo zahraničia sa postupuje podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorej uplatnenia majú prednosť pred zákonom o dani z príjmov.

Na dividendy vyplatené fyzickým osobám, rezidentom nezmluvných štátov alebo prijaté fyzickými osobami, rezidentmi SR, od obchodných spoločností so sídlom v nezmluvných štátoch sa uplatní osobitná sadzba dane vo výške 35 %.

Pravidlá pre zdanenie dividend (podiel na zisku) sa rovnako uplatnia na zdanenie vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na zisku a na majetku člena pozemkového spoločenstva.

Výnimka: Oslobodenie podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

Oslobodzuje sa podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku.

Novela zákona o dani z príjmov výrazne ovplyvní od 1. 1. 2017 skupinu osôb, ktorou sú zamestnanci bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo družstva:

Takýto príjem vo forme dividendy sa bude u zamestnanca klasifikovať ako príjem zo závislej činnosti, s rovnakým odvodovým zaťažením ako v prípade mzdy. Dividendy vyplácané zamestnancom bez účasti na ZI zo zisku vytvoreného za účtovné obdobie začaté v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2016 je od dane z príjmov oslobodený.

Podiely a dividendy  spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností:

Podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti je predmetom dane u spoločníka – právnickej osoby ako súčasť základu dane podľa § 14 – základu dane z príjmov právnických osôb.

Zdaňovanie dividend u právnických osôb:

Tieto dividendy naďalej nie sú predmetom dane (sú vyplatené nezdanené).

Výnimkou sú dividendy vyplatené právnickým osobám, rezidentom nezmluvných štátov alebo prijaté od právnických osôb z nezmluvných štátov – ktoré budú zdaňované osobitnou sadzbou dane vo výške 35 %.

Zdanenie dividend PO, ak plynú v zdaňovacom období od 1. 1. 2017, zo zisku vykázaného do 31. 12. 2003 u PO sa nemení a tieto podliehajú zdaneniu.

Všetky zmeny v oblasti zavedenia zdaňovania dividend a iných príjmov sa budú uplatňovať na zisk vykázaný za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. 1. 2017, pri podiele člena pozemkového spoločenstva na zisk vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016 a vyplácaný po 31. 12. 2016, pri podiele na likvidačnom zostatku, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. 1. 2017, a pri vyrovnacom podiele, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017.

1.2    Zmena sadzby dane:

Sadzba dane z príjmov právnických osôb sa za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2017 znižuje  z 22% na 21%.

1.3         Zrušenie daňovej licencie:

Firmy (napr. s.r.o.) budú platiť daňovú licenciu naposledy za rok 2017, ak majú zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Ak budú uplatňovať zdaňovacie obdobie hospodársky rok, daňovú licenciu zaplatia naposledy za zdaňovacie obdobie, ktoré skončí v priebehu roka 2018.

1.4   Zvýšenie paušálnych výdavkov

Zvyšuje sa limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti najviac do maximálnej sumy 20 000 eur.

Uvedená novela zákona sa týka daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania §6 odsek (1), príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti §6 odsek (2), ale aj príjmov z použitia diela a umeleckého diela §6 odsek (4). Uvedená úprava sa netýka daňovníkov, ktorí majú príjmy z prenájmu §6 odsek (3) zákona o dani z príjmu.

1.5         Zmeny v transferovom oceňovaní

Menia sa pravidlá pri úprave základu dane tuzemskej závislej osoby, keď sa nebude vyžadovať povolenie správcu dane na vykonanie korešpondujúcej úpravy. Rovnako sa zavádzajú nové pravidlá primárnej a korešpondujúcej úpravy, ak jednou zo zúčastnených strán je daňovník uplatňujúci úľavu na dani, a to vrátane zavedenia oznamovacej povinnosti o úpravách základu dane voči správcovi dane.

Spresňuje sa proces podania žiadosti daňovníka o odsúhlasenie metódy ocenenia. Stanovujú sa pevné poplatky za vydanie rozhodnutia o odsúhlasenie metódy ocenenia, a to vo výške:

·       10 000 eur pri jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia podľa ZDP alebo

·       30 000 eur pri obojstrannom odsúhlasení metódy ocenenia na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia správcami dane obidvoch zmluvných štátov.

K pravidlám transferového oceňovania sa dopĺňa aj nový § 18a, ktorého účelom  je vo väčšej miere sankcionovať úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní v dôsledku transferového oceňovania. V prípade, že daňový úrad na základe daňovej kontroly transferového oceňovania podnikateľovi vyrubí daň alebo rozdiel dane z dôvodu, že jeho konanie nemalo ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom bolo účelové obchádzanie alebo účelové zníženie daňovej povinnosti, uloží mu dvojnásobnú pokutu. Avšak, ak  daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania,  zvýšenie pokuty sa neuplatní.

1.6  Ostatné zmeny v zákone o dani z príjmov

Úpravy v stanovení základu dane a v daňových výdavkoch

1.     Spresnenie definície nájomného zahrnovaného do základu dane len po zaplatení – na všetky platby nájomného za hnuteľné a nehnuteľné veci, práva za použitie autorských, priemyselných práv a príbuzných práv.

2.     Sprísnenie postupu daňového zaobchádzania s motorovými vozidlami určenými na predvádzacie a skúšobné účely, a to pokiaľ ide o povinnosť zaplatenia správneho poplatku pri prvej registrácii (do jedného roka) a následná daňová uznateľnosť/neuznateľnosť výdavkov súvisiacich s prevádzkou a údržbou týchto motorových vozidiel (po uplynutí jedného roka, ak výška správneho poplatku nebude včas doplatená).

3.     Zavedenie daňovej uznateľnosti:

–  výdavkov podnikateľských subjektov poskytnutých vo forme materiálovej humanitárnej pomoci organizovanej prostredníctvom MV SR na základe prijatej smernice pre postup zúčastnených delegácií na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule a uznesenia vlády SR č. 310 z 12. 4. 2006 k mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia (humanitárna pomoc = poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín a iných produktov humanitárnymi organizáciami),

–  povinného príspevku na riešenie krízových situácií podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Príspevok Pozor: Zmeny v zákone o dani z príjmov je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vo forme super odpočtu 25% z oprávnených nákladov už bol implementovaný do vnútroštátnych právnych predpisov (§ 30c Zákona o dani z príjmov). Zatiaľ nie je známe, či to bude zmenený v dôsledku záverečných odporúčaní OECD.

Akcie 8-10: Prispôsobenie transferových cien ekonomickej aktivite

Prijaté zmeny a doplnenia sa týkajú najmä dvoch oblastí a to aplikácie princípu nezávislého vzťahu (kapitola I) a nehmotného majetku. Revidované znenie kapitoly VI Smernice venujúcej sa nehmotnému majetku mení jeho definíciu, zameriava sa na odlíšenie skutočného a právneho vlastníka a okrem iného stanovuje dodatočné faktory, ktoré by mali byť porovnané v prípade analýzy porovnateľnosti nehmotného aktíva.

Nakoľko finálna správa k akciám 8-10 priamo aktualizuje Smernicu, tak je možné predmetné princípy priamo aplikovať pri interpretácii princípu nezávislého vzťahu a pri oceňovaní nehmotného majetku.

Detailnejšie informácie z danej problematiky môžete nájsť aj v našom newsletteri: https://www.moore-bdr.sk/en/news/detail/what-changes-will-beps-actions-8-10-bring-to-transfer-pricing.html

Akcia 13: Country-by-country reporting

Dňa 28. januára 2016 Slovenská republika spolu s ďalšími tridsiatimi krajinami v rámci trinásteho opatrenia akčného plánu o transferovom oceňovaní, podpísala dokument o automatickej výmene informácií, tzv. country-by-country (CbC) reporting. Pravidlá CbC reportingu sa vzťahujú na veľké nadnárodné skupiny s konsolidovaným ročným obratom presahujúcim čiastku 750 mil. eur, ktoré budú na ročnej báze nahlasovať informácie relevantným finančným úradom v danom členskom štáte. Jednotlivé úrady z členských štátov si následne budú automaticky vymieňať tieto informácie o globálnej alokácií príjmov, ziskoch, kapitálu, zamestnancov, majetku, či informácie o zaplatených daniach. Vďaka pravidlám CbC reportingu, by malo byť pre úrady toho ktorého členského štátu jednoduchšie odhaliť nepresnosti v cenách nadnárodných spoločností a tiež súvisiace daňové úniky.

Akcia 14: Zefektívnenie mechanizmu riešenia sporov

Hlavným cieľom tohto opatrenia je vyvinúť riešenia za účelom odstránenia prekážok, ktoré stoja pred krajinami pri riešení sporov v súvislosti so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou, vrátane chýbajúcich ustanovení o arbitráži a odmietnutia prístupu k riešeniu sporov vzájomnou dohodou v niektorých prípadoch.

Slovenská republika má uzatvorené účinné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia so 65 partnermi. Slovenská republika má snahu renegociovať zmluvy tak, aby vyhovovali najnovším požiadavkám.

Akcia 15 – Multilaterálny nástroj

Do tejto aktivity sa zapojilo 94 krajín. Multilaterálny nástroj je efektívnejší nástroj na renegociáciu súčasných bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (v súčasnosti je platných v rámci sveta cca 3000 zmlúv) ako aktualizovať tieto zmluvy separátne na bilaterálnej úrovni.

Multilaterálny nástroj je legálna multilaterálna zmluva, ktorou môžu byť upravené články bilaterálnych zmlúv navrhnuté v nasledovných Akciách:

Ø  Akcia 2 (ustanovenia na hybridné nástroje a ustanovenia vyplývajúce z potenciálnych problémov aplikácie metódy vyňatia)

Ø  Akcia 6 (minimálny štandard proti zneužitiu zmlúv)

Ø  Akcia 7 (článok 5 odseky 4, 5 a 6 za účelom zamedzenia umelému obchádzaniu vzniku stálej prevádzkarne)

Ø  Akcia 14 (článok 25 za účelom implementácie minimálneho štandardu pre efektívne riešenie sporov a nové ustanovenie o arbitráži).

Slovenská republika plánuje pristúpiť k predmetnému multilaterálnemu nástroju v termíne s ohľadom platný legislatívny proces.

Príspevok Implementácia akčných plánov BEPS do slovenskej daňovej legislatívy je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Italská nadnárodní společnost, která má dle italských právních předpisů povinnost sestavit konsolidovanou účetní závěrku za zdaňovací období předcházející období, za které se výkaz podává, s ročním konsolidovaným obratem minimálně 750 milionů EUR, a která je kontrolována pouze jednotlivci, musí podat CbC výkaz orgánům italské daňové správy.

Zpravodajská povinnost je v Itálii rozšířena na italské dceřiné společnosti, které jsou součástí nadnárodní korporace splňující podmínky stanovené italskými právními předpisy, pokud konečná mateřská společnost povinna sestavit konsolidovanou účetní závěrku je rezidentem ve státě, který:

–        nezavedl povinnost podávat CbC výkaz;

–        nemá s Itálií platnou dohodu o výměně informací vztahujících se k CbC výkazu;

–        nebo nesplnil povinnost o výměně informací vztahujících se k CbC výkazu.

CbC výkaz se bude podávat na roční bázi a bude obsahovat vybrané finanční údaje zahrnující hrubý zisk, zaplacenou a odloženou daň a další klíčové ukazatele podnikatelských činností dle území.

S ohledem na doporučení OECD by měl první CbC výkaz pokrývat zdaňovací období začínající 1. ledna 2016 nebo později. Lhůta pro podání výkazu by měla být buď stejná jako lhůta pro podání daňového přiznání, anebo do 12 měsíců od konce referenčního roku (pro společnosti se zdaňovacím obdobím kalendářní rok by byla lhůta pro podání CbC výkazu za 2016 do 31. prosince 2017).

Nepodání CbC výkazu nebo jeho nesprávné nebo neúplné podání bude penalizováno pokutami od 10 000 do 50 000 EUR.

Další podrobnosti týkající se data účinnosti, konkrétního obsahu, požadavků k podávání, metod a dalších procesních podmínek ohledně CbC výkazu budou uvedeny ve vyhlášce Ministerstva hospodářství a financí, která bude vydána do 90 dní od data účinnosti finančního zákona 2016.

Príspevok Itálie zavádí Country-by-Country (CbC) Reporting pro nadnárodní podniky je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Akční plán 2: Neutralizace efektů hybridních schémat (dvojího nezdanění)

Případů kvalifikačních konfliktů,  kdy rozdílné posouzení daňových subjektů účastnících se přeshraniční transakce či rozdílné posouzení podstaty transakce vede ke dvojímu nezdanění je celá řada. Jako příklad lze uvést platbu, která je v jednom smluvním státě posouzena jako daňově uznatelný úrok zatímco ve druhém smluvním státě daňově osvobozena jakožto vyplacená dividenda.

S účinností od 1.5 2016 je v České republice aplikováno pravidlo, podle kterého  mateřská společnost nemůže uplatnit osvobození přijatých dividend v případě, že tyto u dceřiné společnosti mohou snížit její základ daně. V důsledku navržené novely bude tato omezující podmínka osvobození rozšířena i na prodej podílu v dceřiné společnosti.

Akční plán 3: Zavedení efektivních pravidel pro zdaňování ovládaných zahraničních společností (CFC pravidla)

CFC pravidla stanoví, že  zisky ovládané dceřiné společnosti se sídlem v zemi s nižší úrovní zdanění mohou být zdaněny u mateřské společnosti  jako by se jednalo o zisky této mateřské společnosti. Limitem pro aplikaci těchto pravidel je  50 % podíl na dceřiné společnosti.

V České republice  není přiznán nárok na osvobození příjmů z dividend a příjmů z převodu podílu přijatých mateřskou společností, pokud dceřiná společnost:

·        má sídlo ve státě mimo EU, se kterým není uzavřena smlouva o zamezení dvojího zdanění

·        podléhá dani z příjmů, jejíž sazba je nižší než 12 %

Pro aplikaci tohoto omezení postačuje, aby mateřská společnost držela 10% podíl na dceřiné společnosti.

Akční plán 4: Omezení odečitatelnosti úroků

Dle vnitrostátních předpisů většiny evropských států je odečitatelnost úroků omezena pouze na úroky hrazené spojené osobě, přičemž limit tohoto omezení je stanoven s ohledem na poměr mezi dluhem a vlastním kapitálem. V České republice je tento limit stanoven poměrem 4 :1.

Pravidlo navržené OECD by se týkalo i úroků placených nespojeným osobám. Limit daňové uznatelnosti by měl být stanoven na základě poměru úroku ku EBITDA (10-30%). Nové pravidlo by tak postihlo větší počet firem, na jeho plnění by měla vliv nejen výše dluhu, ale i změny v úrokové sazbě.

V době ekonomického růstu jakým nyní Česká republika prohází, je otázkou, jaký vliv by toto nové pravidlo mělo na ochotou podniků investovat do nových projektů.

Akční plán 5: Efektivnější čelení škodlivých daňovým praktikám

Za účelem omezení škodlivého efektu  jednostranných závazných posouzení převodních cen byla do zákona o mezinárodní spolupráci začleněna ustanovení týkající se automatické výměny předběžných daňových rozhodnutí a předběžných posouzení převodních cen.

Akční plán 8-10: Přizpůsobení převodních cen ekonomické aktivitě

Česká republika má základní zásadu tržního odstupu zakotvenu v zákoně o dani z příjmu a  základní standardy týkající se převodních cen interpretuje  prostřednictvím metodických pokynů.

S účinností od 1.1.2015 (poprvé za rok 2014) je povinností společně s  daňovým přiznáním vyplnit také přílohu týkající se transakcí se spojenými osobami.  Data získaná z přílohy využívá česká daňová správa při výběru rizikových subjektů do kontroly. Jedním z rizikových kritérií je výše licenčních poplatků hrazená mimo státy EU.

Česká republika v současné chvíli nemá ve svých daňových předpisech žádné ustanovení, které by zamezilo přesunu aktiv, jakými jsou duševní vlastnictví nebo patenty, do zemí s výhodnějším daňovým režimem. Ze smluvních výrobců či výrobců ve mzdě se v České republice v posledních letech stali plnohodnotní výrobci, kteří začínají investovat do vědy a výzkumu.

Je otázkou zda by se zdanění při odchodu nemělo aplikovat také při změně funkčního profilu, kdy jsou do zemí s nižší daňovou sazbou přesouvány části produkčního řetězce rutinního charakteru. Motivací pro takovýto přesun nemusí být  nižší daňová sazba, ale snaha o úsporu výrobních nákladů z titulu levnější pracovní síly. Problematika přesunu hodnotných aktiv a jejich zdanění do zahraničí, s ohledem na rostoucí mzdy a nedostatek pracovních sil může v České republice brzy nabýt na významu.

V průběhu daňových kontrol je stále častěji aplikováno obecné pravidlo přednosti obsahu nad formou zakotvené v daňovém řádu. Transakce mezi spojenými osobami jsou ověřovány spíše s ohledem na skutečně vykonávané ekonomické aktivity než na smluvní uspořádání mezi účastníky transakce.

Príspevok Implementace akčních plánů BEPS do české daňové legislativy je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..