Súčasťou generačnej výmeny v rodinnej firme je zamestnávanie rodinných príslušníkov, ktoré často ovplyvňujú aj emócie.

Mať rodinných príslušníkov na „výplatnej páske“ je nesmierna zodpovednosť, ktorá pri správne nastavenom systéme a dobrých rodinných vzťahoch môže byť veľkou výhodou, ale aj veľkou nevýhodou a záťažou.

Je potrebné rozlišovať a nájsť hranicu medzi rodinnými a pracovnými vzťahmi.  Ide o dve úplne odlišné „inštitúcie“, ktoré fungujú na rozdielnych princípoch. Ak napríklad syn oklame otca v rámci rodiny, z pozície rodinného príslušníka je potrebné k tomu pristupovať rozdielne, ako keď syn oklame otca v rámci podniku z pozície zamestnanca alebo spoločníka.

Tiež sa môže stať, že zakladateľ rodinného podniku bude natoľko oddaný svojej vízii angažovanosti svojich potomkov do rodinného podnikania, že dané rozhodnutie vykoná z pozície rodiča bez zváženia všetkých racionálnych faktorov ako by to urobil pri cudzej osobe z pozície podnikateľa. Napríklad potomkovia získajú príliš rýchlo vysoké postavenie v rodinnej firme bez ich adekvátnych skúseností. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa zakladateľ v záujme rodinného podnikania odosobnil od rodinných vzťahov, ale zároveň  bol v prípade záujmu potomkov pripravený aj na zmeny, ktoré nová generácia do rodinnej firmy prinesie.

Určitú flexibilitu do zamestnávania rodinných príslušníkov prinášajú aj zmeny v aktuálnej legislatíve. Z daňového pohľadu Ministerstvo financií SR vydalo usmernenie, podľa ktorého sa za kontrolovanú transakciu všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy sú príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov. A to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom. V tom istom znení sa toto opatrenie  dostalo aj do návrhu novely zákona o dani z príjmov  s účinnosťou od 1. 1. 2023.

Ak rodinný príslušník „vypomáha“ v rodinnej firme bez pracovnej zmluvy, po novom to pre rodinný podnik nemusí byť problém. Podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní od 1. 1. 2020 platí, že nelegálnou prácou nie je, ak pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, a má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

Od 1. 1. 2023 sa táto výnimka rozširuje aj na spoločnosti s ručením obmedzeným s dvomi spoločníkmi, avšak títo spoločníci musia byť príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi.

Článok vyšiel aj na blogu SME: https://blog.sme.sk/kino/ekonomika/rodinne-firmy-pri-zapojeni-pribuznych-do-podnikania-je-potrebny-racionalny-pristup-5-cast

Generačná výmena v rodinnej firme je dlhý proces odovzdania kapitálu nástupcom. Konflity pomôže riešiť externý poradca.

Rozširovaním rodiny sa komplikuje aj riadenie rodinného podniku. Už nebude riadený individuálne zakladateľom, ale bude riadený viacerými osobami cez valné zhromaždenie (prípadne členskú schôdzu pri družstve). Preto je potrebné nastaviť vyššie požiadavky na riadenie, pričom by sa mali tieto požiadavky medzigeneračne s pribúdajúcim počtom rodinných príslušníkov zvyšovať.

Rodinný podnik sa môže ocitnúť v situácii, v ktorej rodina chce byť súčasťou riadenia podniku, ale môže byť aj v situácii, v ktorej  rodinní príslušníci chcú byť iba v pozícii majiteľov. Riadenie rodinného podniku prenechajú na iné osoby mimo rodiny.

Pri zamestnávaní rodinných príslušníkov je potrebné si uvedomiť, že takýto „zamestnanec“ musí dosahovať kvality akéhokoľvek iného zamestnanca v rodinnom podniku a nemal by byť zásadne zvýhodňovaný.  V opačnom prípade bude predstavovať pre podnik nevýhodu oproti bežným podnikom a zároveň bude spôsobovať pocit menejcennosti v zamestnancoch, ktorí do rodiny nepatria. Preto je vhodné uvažovať o výbere štúdia potomkov zakladateľa v kontexte rodinného podnikania čím skôr. Prax však ukazuje, že to nie  podmienkou, keďže aj potomkovia bez štúdia zameraného na sféru, ktorej sa venuje konkrétne rodinné podnikanie, dokážu byť plnohodnotnou súčasťou rodinného podnikania. Z toho dôvodu je v tejto situácii oveľa podstatnejšia kvalita rodinných vzťahov (v porovnaní so situáciou, v ktorej rodinný podnik nezamestnáva rodinných príslušníkov).

Pri dosadení externých ľudí mimo rodiny do najcitlivejších pozícií v rámci rodinného podnikania je potrebné, aby si rodina držala od takéhoto strategického zamestnanca odstup a nezávislosť. To však neznamená, že v rámci rodinného podniku by sa nemala udržovať rodinná atmosféra aj pre externých zamestnancov mimo rodiny. Je však potrebné týchto zamestnancov kontrolovať podobnými mechanizmami, akými to robia nerodinné podniky (a to platí aj pre zamestnaných rodinných príslušníkov). Avšak aj externí zamestnanci mimo rodiny môžu byť správne motivovaní a uprednostňovať záujmy rodinnej firmy pred svojimi individuálnymi záujmami, preto je potrebné pristupovať ku každému externému zamestnancovi individuálne. Z pozície externého manažéra je dôležité pochopiť konkrétne rodinné podnikanie, ktoré, vyplývajúc z praxe, funguje podľa svojich zaužívaných postupov odlišne od bežných firiem. Každá rodinná firma má svoje špecifiká, s ktorými sa musí externý manažér kreatívne vyrovnať.

Či už sa rodinní príslušníci rozhodnú stať súčasťou rodinného podnikania, alebo zostanú iba v pozadí, je vhodné najať externého človeka (poradcu) mimo rodiny, aj mimo rodinného podnikania, ktorý nie je s rodinou spriaznený (resp. nezvýhodňuje žiadneho člena rodiny).  Tento poradca dokáže poskytnúť nezávislý názor v prípade konfliktu záujmov medzi rodinnými príslušníkmi, prípadne medzi rodinnými príslušníkmi a strategickými externými zamestnancami.

Článok vyšiel aj na blogu SME: https://blog.sme.sk/kino/ekonomika/rodinne-firmy-pre-rodinnu-firmu-je-vhodny-externy-poradca-pomoze-riesit-aj-konflikty-4-cast 

Jedným z hlavných dôvodov konsolidácie majetku rodiny je daňovo-odvodový aspekt a ochrana majetku pre ďalšie generácie.

Ak sa napríklad predáva spoločnosť na úrovni FO (fyzickej osoby), môže byť zdanenie v najhoršom prípade až 25 % (+ 14 % zdravotné odvody). Naopak, pri predaji na úrovni PO (právnickej osoby) môže byť zdanenie a celkový daňovo-odvodový dosah, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nulové.

Aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je zavedená daň z darovania alebo z dedičstva, podľa aktuálnej právnej úpravy darovacia zmluva podobne ako závet nemôže obsahovať príkazy alebo podmienky pre obdarovaných, dedičov.

Predstavme si napríklad situáciu zakladateľa firmy, ktorý má syna a dcéru, ktorí po smrti zakladateľa firmy zdedia každý 50 % podiel vo firme. Dcéra chce pokračovať v podnikaní podľa vzoru svojho otca a syn chce predať svoj podiel vo firme a postaviť si dom, pretože ho do toho tlačí jeho manželka. Synovi nič nebráni v predaji jeho podielu, takže svoj podiel predá zahraničnému investorovi ako FO, lebo dcéra nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu svojho brata. Dcéra sa rozhodne nakoniec taktiež predať svoj podiel vo firme ako FO, lebo sa nevie so zahraničným investorom dohodnúť na spoločnom riadení a smerovaní firmy. Zahraničný investor chce z malej rodinnej firmy vybudovať medzinárodnú korporáciu a ponúkol dcére zakladateľa vyššiu sumu, ako je súčasná trhová hodnota jej obchodného podielu. Ďalšie rodinné podnikanie, ktoré malo potenciál živiť generácie potomkov, takto „zaniklo“ a navyše bolo aj neefektívne zdanené.

Všeobecne najuznávanejšou metódou, ako dosiahnuť tieto ciele, je, ako sme už spomenuli v predchádzajúcom článku, konsolidácia majetku viacerých spoločností v rámci jednej rodinnej firmy, t. j. pomocou rodinného holdingu. V Slovenskej republike je holding definovaný zatiaľ iba v teoretickej rovine, čo znamená, že sa využívajú  inštitúty, ktoré nie sú holding, ale sú „povahovo“ najbližšie k holdingu (viac o holdingu nájdete aj v článku z 8. 2. 2022 Majetok rodinnej firmy ochráni holding).

Rodinná holdingová spoločnosť je väčšinou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným (ojedinele družstvo), ktorá sa používa na účel držby a správy aktív a majetkových účastí v dcérskych spoločnostiach rodinnej firmy.

Najvýhodnejšími  formami pre rodinný holding na území Slovenskej republiky sú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je tradične najpreferovanejšou formou podnikania v rámci obchodných spoločností u nás, a akciová spoločnosť.

Okrem bežných výhod spoločnosti s ručením obmedzeným z pohľadu rodinného holdingu je možné napríklad v jej spoločenskej zmluve vylúčiť prevod obchodného podielu na tretie osoby, prípadne ho podriadiť súhlasu valného zhromaždenia alebo vylúčiť prechod obchodného podielu na právneho nástupcu spoločníka. Tiež je možné stanoviť, že obchodný podiel nebude predmetom dedenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným má zvyčajne tiež nižšie „prevádzkové“ náklady oproti akciovej spoločnosti.

Na druhej strane, v určitých prípadoch môže byť výhodnejšia akciová spoločnosť. Výhodou akciovej spoločnosti je neobmedzený počet akcionárov (v s. r. o. môže byť maximálne 50 spoločníkov), akcionár neručí za záväzky spoločnosti (spoločník s. r. o. ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri) a určitá miera anonymity, keďže z výpisu z obchodného registra nie je možné zistiť identitu akcionárov spoločnosti za predpokladu, že sú viacerí (viac ako jeden).

Aj napriek tomu, že rodinný holding chráni majetok rodiny, je možné ho doplniť v prípade veľkých majetkov rodiny o zverenecký alebo súkromný nadačný fond, ktorý zverí vyčlenený majetok do správy tretej osobe (správcovi). Základným princípom je preto oddelenie majetku od rodiny. Rodina majetok nevlastní, má však naň zásadný vplyv a môže využívať benefity z fondu (vo fonde môže byť umiestnený akýkoľvek majetok). Táto „nadstavba“ zabezpečí rodine zníženie rizík vyplývajúcich z možného zvyšovania daňových sadzieb, zavedenia dane z dedičstva, tzv. „milionárskej“ dane alebo dane z bohatstva, ktorá je zavedená napríklad v škandinávskych krajinách. Zároveň tento majetok nie je predmetom dedenia a je udržiavaný v celku. Tiež sa môžu určiť pravidlá a klásť podmienky na využívanie majetku vo fonde (na rozdiel od závetu pri dedičskom konaní).

Zverenecký a súkromný nadačný fond nie sú zatiaľ zahrnuté do slovenskej legislatívy, ale je možné založiť ich v Českej republike.

Článok vyšiel aj na blogu SME: https://blog.sme.sk/kino/ekonomika/rodinne-firmy-najvyhodnejsou-formou-pre-rodinny-holding-je-s-r-o-alebo-a-s-3-cast 

Hlavnou výzvou pre rodinné firmy je nástupníctvo. Mladá generácia síce uvažuje inak, no jej príchod prináša aj úskalia.

Hlavnou výzvou pre súčasné rodinné podniky, ktoré vznikli po Nežnej revolúcii, je nástupníctvo. Mladá nastupujúca generácia uvažuje iným spôsobom a môže byť pre podnikanie cenným prínosom, ale jej vstup do firmy prináša aj isté úskalia.

Riešením tejto situácie je už spomínaná konsolidácia majetku rodinnej firmy. Ešte pred týmto krokom  je základným predpokladom dobre spravovaného rodinného majetku mať v ňom poriadok a poznať jeho celkovú situáciu, riziká a príležitosti. Je veľmi dôležité vedieť, akú štruktúru má majetok rodinnej firmy, poznať podrobne jednotlivé zložky majetku, likviditu aktív a mať informácie aj o iných finančných ukazovateľoch ako napríklad cash flow firmy, návratnosť investícií alebo miera zadlženosti.

Samotná konsolidácia je stav, keď má rodinný majetok jasne zadefinovanú štruktúru, ktorá maximálne efektívne využíva jednotlivé časti majetku, veľkosť podniku ako takého či už voči veriteľom, bankám alebo iným inštitúciám. Zároveň poskytuje veľké výhody pri medzigeneračnom prechode a dedení a je nevyhnuté, aby ku konsolidácii došlo práve v tomto okamihu životného cyklu rodinného podniku. V opačnom prípade to prináša zásadné riziká pre celé rodinné podnikanie. Dôležité je, aby konsolidáciu majetku spravil práve pôvodný zakladateľ. On rodinnú firmu založil a vie, ako ju riadiť. On sa pohyboval v prostredí tejto firmy dokonale intuitívne bez potrebnej externej pomoci. Práve on je  hlavnou osobou, ktorá dokáže napísať pre ďalšie generácie ten správny „návod“, ako pokračovať v rodinnom podnikaní.

Správna konsolidácia rodinného majetku zníži aj riziko spojené s tým, že zakladateľ už mal  vybudovaný vplyv a bol automaticky akceptovaný v obchodných vzťahoch s vážnosťou a rešpektom. Jeho potomkovia (nasledovníci)  si však tento vplyv, vážnosť a rešpekt musia znovu vybudovať a získať. Pomôže im v tom práve správne skonsolidovaný majetok rodinnej firmy, o ktorý sa budú môcť  oprieť a v ktorom sa budú vedieť  správne orientovať, a tým ho aj efektívne využívať.

Cennou výhodou konsolidácie rodinného majetku je aj zníženie počtu majetkovoprávnych vzťahov. Napríklad, ak by mal otec dvoch potomkov a neskonsolidoval by majetok, každý potomok by zdedil 50 %. V rámci spravovania majetku by  už  nebol rozhodujúci jeden názor, ale dva názory a na každý z nich by vplývalo okolie (žena, deti, spriaznení manažéri). Z  tohto rozvetvovania by postupne vznikal čoraz širší „rodinný strom“ majetkovoprávnych vzťahov. Efekt by sa tak medzigeneračne znásoboval.

Článok vyšiel aj na blogu SME: https://www.moore-bdr.sk/spravne-konsolidovany-rodinny-majetok-je-oporou-pre-novu-generaciu-manazerov/

Výmena generácií v rodinnej firme je náročná operácia s celým majetkom podniku. Riešením je konsolidácia majetku.

Zamyslime sa, ako vyzerá klasická organizácia rodinného podnikania. Pôvodný zakladateľ bol väčšinou zvyknutý riadiť podnik sám alebo so svojím partnerom.  Prvá, tzv. zakladateľská generácia často nevenuje dostatočnú pozornosť plánovaniu budúcnosti pre ďalšie generácie.

 

Sústredí sa najmä na príležitosti, ktoré sú v danom čase výhodné a prinášajú rodinnému podnikaniu „ovocie“. Vo chvíli, keď prídu na rad potomkovia,  či už počas aktívneho podnikateľského života zakladateľa alebo až pri odovzdaní podniku ďalšej generácii, ide o obrovskú výzvu pre rodinný podnik.

Pýtate sa prečo? Lebo namiesto jedného hlavného názoru pôvodného zakladateľa (zakladateľov) sú v hre zrazu aj názory nových členov podniku (potomkov). Začlenenie potomkov do rodinného podnikania a celkovo výmena generácií  je jednorazová operácia s celým majetkom podniku, ktorú už často nie je možné vrátiť späť. V tomto dôležitom momente zmeny rodinné firmy mnohokrát podcenia prípravu a zlyhávajú.

Zmena, ktorú prináša výmena generácií  vo firme, sa, nie bez príčiny, považuje za najväčší obchod, aký zakladatelia  v rodinnom podniku realizujú.  Ak v tomto momente nie je rodina obozretná a opatrná, tak sa  jej majetok môže postupne medzigeneračne  „vyparovať“.

Existuje  riešenie? Áno. Volá sa konsolidácia rodinného majetku.  Hlavným cieľom konsolidácie je vyhnúť sa rozdrobeniu strategického majetku medzi ďalšie generácie a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkym osobám rodiny. Majetok musí ostať vždy pevne v rukách najbližšej rodiny a nesmie byť rozptýlený medzi jednotlivé rodinné vetvy. Či už medzi expartnerov, ktorí boli  v manželskom vzťahu, alebo medzi iné osoby mimo hlavnej rodiny. Konsolidácia rodinného majetku je  najdôležitejšou témou, ktorá by mala rezonovať pri akomkoľvek rodinnom podnikaní.

Článok vyšiel aj na blogu SME: https://blog.sme.sk/kino/ekonomika/rodinne-firmy-vymena-generacii-je-najdolezitejsim-obchodom-rodiny-1-cast 

Erika Matwij, odborníčka PRF na stratégiu a riadenie rodinných firiem – rozhovor pre TREND o správnom načasovaní procesu generačnej výmeny, na čo slúži rodinná ústava, ako by mali správne fungovať rodinné rady a aké sú najčastejšie nedostatky nástupcov. Viac na:

https://www.trend.sk/biznis/haklivou-temou-rodinnych-firmach-je-odmenovanie-delenie-majetku-moze-trvat-sest-rokov-viac