Transpozície práva Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ  z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do právneho poriadku SR. 

• Rozširuje sa pôvodný rozsah tzv. tvrdého jadra smernice z tzv. minimálnych mzdových taríf na aplikáciu ďalších povinných zložiek mzdy,
• Zabezpečenie porovnateľných pracovných a mzdových podmienok pre zahraničných vyslaných zamestnancov k slovenskému užívateľskému zamestnávateľovi:

Hosťujúci (zahraničný) zamestnávateľ je podľa § 5 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce (ďalej už len „ZP“) povinný počas vyslania svojho zamestnanca na územie SR vyplácať zamestnancovi mzdu a ďalšie náležitosti v súlade so ZP, ďalšími predpismi v oblasti pracovného práva a kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa platnými na území SR pokiaľ ide o:

• minimálnu mzdu,
• minimálne mzdové nároky,
• mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
• iné povinné zložky mzdy (vyplývajúce napr. z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa),
• náhradu mzdy za dovolenku.

Pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije § 118 ZP.

Povinnosťou hosťujúceho zamestnávateľa bude poskytovať vyslaným zamestnancom náhrady pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. podľa príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a to:

• náhradu cestovných výdavkov,
• náhradu výdavkov za ubytovanie pri pracovnej ceste,
• stravné.

Pre uvedenú povinnosť bude možné započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.

• Rozdelenie vyslania podľa dĺžky vyslania:
  • krátkodobé vyslanie (12 mesiacov, resp. 18 mesiacov) – aplikácia podmienok tvrdého jadra,
  • dlhodobé vyslanie (nad 12 mesiacov, resp. nad 18 mesiacov) – aplikácia celého pracovného práva SR s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru a zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti počas trvania pracovného pomeru a zákaz konkurenčnej činnosti.

• Počítanie obdobia vyslania pri reťazovom vyslaní,
• Nové informačné povinnosti užívateľského zamestnávateľa voči dočasnému zamestnávateľovi v prípade vyslania zamestnanca užívateľským zamestnávateľom.

V prípade, že Vás problematika vyslaných zamestnancov zaujala, radi zodpovieme Vaše dodatočné otázky naším odborným tímom daňových a mzdových poradcov. Kontaktujte nás.

Príspevok Vysielanie pracovníkov je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Suma životného minima predstavuje navýšenie z 205,07 EUR platných v roku 2019 na sumu 210,20 EUR v roku 2020.

Minimálna mzda

Vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy z pôvodných 520 EUR na 580 EUR, čo predstavuje navýšenie o 60 EUR. Spolu s minimálnou mzdou sa navýšila aj minimálna hodinová mzda z pôvodných 2,989 EUR za hodinu na 3,333 EUR za hodinu.

Daňový bonus na dieťa

Vplyvom zmeny životného minima sa zvyšuje mesačný daňový bonus na dieťa a to z pôvodných 22,17 EUR na 22,72 EUR mesačne na dieťa nad 6 rokov veku. V prípade dieťaťa, ktoré má do 6 rokov veku sa bude už počas celého roku 2020 uplatňovať navýšený daňový bonus vo výške 45,44 EUR mesačne na jedno dieťa.

Ročný daňový bonus na dieťa do 6 rokov veku predstavuje zníženie si daňovej povinnosti v celkovej sume o 545,28 EUR. V prípade dieťaťa nad 6 rokov veku predstavuje výšku 272,64 EUR.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Novela zákona o dani z príjmov upravuje výpočet pre nezdaniteľnú čiastku. Nezdaniteľná čiastka sa tak v roku 2020 navýši nielen vplyvom zvýšenia životného minima ale aj navýšením koeficientu jej výpočtu z 328,12 EUR na 367,85 EUR na mesačnej báze, čo na ročnej báze predstavuje navýšenie sumy z 3 937,35 EUR na 4 414,20 EUR. Ročné navýšenie nezdaniteľnej čiastky pri jej plnom uplatnení predstavuje zníženie daňovej povinnosti daňovníka o 90,60 EUR.

Sadzby dane

15 % – novela zákona o dani z príjmov  v roku 2020 prináša zníženú sadzbu dane fyzickým osobám, ktorý dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorí nepresiahli príjem za zdaňovacie obdobie vo výške 100 000 EUR.

19 % – pri ročných príjmoch do výšky 37 163,36 EUR, čo predstavuje zvýšenie základu dane s použitím 19%-nej sadzby dane o 906,98 EUR oproti roku predchádzajúcemu roku.

25 % – z časti príjmov, ktoré presiahnu sumu 37 163,36 EUR za rok 2020.

Povinnosti platiť preddavky na daň z príjmov

Novela Zákona o dani z príjmov zavádza navýšenie spodnej hranice pre vznik platenia preddavkov. Oproti roku 2019, kedy bola spodná hranica pre platenie preddavkov vo výške 2 500 EUR, v roku 2020 je spodná hranica vo výške 5 000 EUR.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre živnostníkov za rok 2020:

Minimálny vymeriavací základ

Pre zdravotné a sociálne poistenie vzrástol vymeriavací základ o 29,50 EUR z 477,00 EUR na 506,50 EUR.

Maximálny vymeriavací základ

Sociálne poistenie – vzrástol z 6 678 EUR na 7 091 EUR.

Zdravotné poistenie rovnako ako aj v roku 2020 zostáva bez maximálneho vymeriavacieho základu.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Od nového roku 2020 sa zavádza nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec, ktorého dieťa sa venuje športovej činnosti, bude môcť požiadať svojho zamestnávateľa o úhradu 55 % oprávnených nákladov vynaložených na športovú činnosť dieťaťa, do maximálnej výšky 275 EUR.

Podmienky pre uplatnenie si príspevku

Zamestnanec:

• musí byť v pracovnom pomere nepretržite najmenej 24 mesiacov,
• podá si žiadosť u zamestnávateľa.

Dieťa zamestnanca:

• nedovŕšilo 18 rokov veku,
• má v Slovenskej republike trvalý pobyt (príp. obdobný pobyt k trvalému pobytu),
• je osobou príslušnou k športovej organizácii po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok.

Športová organizácia je zapísaná v registri právnických osôb.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže využiť aj SZČO, ktorý vykonáva činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Príspevok na nájomné bývanie

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom príspevok na nájomné bývanie. Od roku 2019 umožňuje Zákon o dani z príjmov toto nepeňažné plnenie za určitých podmienok oslobodiť v sume najviac 60 EUR mesačne na jedného zamestnanca. Od roku 2020 sa novelizáciou zákona o dani z príjmov navyšuje suma mesačného oslobodenia o 40 EUR. Celkové možné oslobodenie za určitých podmienok tak predstavuje mesačnú sumu 100 EUR na zamestnanca.

Príspevok Zamestnanci, SZČO : Čo nás čaká v roku 2020? je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Zníženie sadzby dane z príjmov pre vybrané daňové subjekty

Novelou dôjde k zníženiu sadzby dane z príjmov z 21 % na 15 % pre právnické osoby a fyzické osoby dosahujúce príjmy podľa §  6 ods. 1 a 2 zákona o dni z príjmu, , ktorých ročné príjmy (výnosy) sú do 100 000 EUR. Takáto znížená sadzba sa uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.

Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vychádza z násobku sumy platného životného minima. Tento násobok životného minima sa však od roku 2020 zvýši z pôvodného 19,2 násobku na 21 násobok. V roku 2020 tak suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bude vo výške 4 414,20 EUR.

Zmena vo vymeriavacom základe pre sociálne poistenie

Okrem zmien v zákone o dani z príjmov sa od roku 2020 upravuje aj výška tak minimálneho, ako aj maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie. Nový minimálny vymeriavací základ na rok 2020 bude 506,50 EUR, kedy výška mesačného poistného pre SZČO bude 167,89 EUR, zatiaľ čo maximálny vymeriavací základ bude vo výške 7 091 EUR s mesačnou výškou poistného pre SZČO 2 350,66 EUR.

Tieto nové vymeriavacie základy sa vzťahujú už na obdobie od januára 2020. Vzhľadom na to, že SZČO, ktorých sa to týka, dostanú oznámenia od Sociálnej poisťovne listom alebo do e-schránky až v januári 2020, tak poistné v novej výške prvý krát zaplatia až vo februári 2020.

Príspevok Zníženie sadzby dane z príjmov pre vybrané daňové subjekty je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Hendikepované deti sa aj vďaka našej pomoci mohli naučiť nové zručnosti na workšopoch ako latinoamerické zumba tance, maľovanie na tvár, ozdobovanie sádrových odliatkov, enkaustiku – maľovanie horúcim voskom na papier, pedig – prútikárstvo, streľbu z kuše a luku, razenie mincí, výrobu šperkov z kovu a doplnkov z kože.

Príspevok PODPORILI SME BENEFIČNÉ PODUJATIE OSMIDIV PRE MENTÁLNE POSTIHNUTÝCH je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Prečo a kedy predávať firmu

Podľa Jána Bocka z VGD SLOVAKIA je ideálne, ak majiteľ môže svoje rozhodnutie o predaji urobiť v čase, keď firme rastú tržby a má pozitívne výsledky, súčasne je dostatočne kapitálovo silná a realizuje dostatočné investície nielen do bežnej obnovy, ale aj do svojho rastu.„Naopak, ak firma klesá s tržbami a výsledky sú skôr v prepade, toto určite nie je dobrý moment zvažovať predaj spoločnosti,“ dopĺňa Bocko.

Ak firma klesá s tržbami a výsledky sú skôr v prepade, toto určite nie je dobrý moment zvažovať predaj spoločnosti.”

JÁN BOCKO

Dôvodov na to, aby sa majiteľ rozhodol predať firmu, môže byť viacero. Tým najbežnejším býva jednoducho potreba zmeny životného štýlu.„Majiteľ napríklad už nemá priestor alebo energiu starať sa o rast firmy, blíži sa k dôchodkovému veku, prípadne nemá potomkov, ktorí by riadenie firmy mohli prevziať. Iným – ekonomickým dôvodom môže byť výber investovaného kapitálu, ktorý majiteľ využije na iné aktivity, ako napríklad investície do nehnuteľností,“ vymenúva detaily Martin Kiňo zo spoločnosti BDR, spol. s r. o..

Ako pripraviť firmu na predaj

Podľa Jána Bocka je dôležitou vecou pred tým, než majiteľ firmy začne uvažovať nad predajom, mať v poriadku vlastné účtovníctvo.„Ak vlastník firmy nechce riskovať blamáž, je potrebné mať poriadok vo vlastnom účtovníctve a mať aspoň minimálnu úroveň manažérskych reportov a vlastných analýz výsledkov, vývoja, trendov. Kvalita účtovníctva, vlastných reportov a znalosť trhu je obyčajne dobrým signálom pre každého záujemcu.“

Okrem ekonomického hľadiska treba pri predaji firmy venovať pozornosť aj príprave v právnej oblasti.„Pre predávajúceho je dôležité, aby celá kúpna cena bola vyplatená čo najrýchlejšie a aby boli minimalizované jeho riziká a zodpovednosť aj za prípadné skryté záväzky predávaného podniku,“ hovorí Martin Kiňo.

„Z pohľadu kupujúceho je, naopak, dôležitý najmä možný zákaz konkurenčnej činnosti, často dojednávaný v transakčnej dokumentácii, ktorý by mohol obmedziť majiteľa v ďalšej podnikateľskej činnosti,“ dopĺňa Kiňo.

Ako zistiť hodnotu spoločnosti

Hodnotu spoločnosti v procese predaja je možné stanoviť viacerými metódami. Na Slovensku sú najpoužívanejšie výnosové a majetkové ohodnotenie.„Výnosové ohodnotenie je založené na budúcich cash flowoch, ktoré spoločnosť dokáže vlastníkovi vygenerovať, prepočítané na súčasnú hodnotu. Majetkové ohodnotenie vychádza z existujúceho majetku, ktorý spoločnosť má, pričom sa stanoví trhová hodnota tohto majetku a následne sa odpočítajú existujúce záväzky,“ objasňuje Kiňo.

„Výber metódy je závislý od účelu ohodnotenia, typu spoločnosti (či ide o podnik zameraný na poskytovanie služieb alebo o výrobný podnik), fázy životného cyklu podniku a ďalších faktorov,“ dopĺňa Kiňo.

Kde hľadať serióznych investorov

Marketing je pri predaji firmy často jedna z najchúlostivejších vecí. Majitelia sa obávajú, že sa citlivé údaje dostanú k zamestnancom alebo konkurencii, preto je veľmi dôležité nakladať s informáciami opatrne.

Predávajúci má niekoľko možností, ako postupovať. Môže hľadať investorov sám vo svojom okolí, alebo zvoliť diskrétnejšiu možnosť a osloviť niektorú z poradenských spoločností, ktoré takúto službu ponúkajú. Malé a stredné podniky však často narážajú na to, že brokerské firmy sa orientujú na väčších hráčov alebo ich schopnosť nájsť väčší počet investorov je limitovaná.

Iným riešením, ako predať menšiu či strednú firmu rýchlo a diskrétne, je od apríla 2019 už aj služba Match’it webová platforma pod záštitou ČSOB, ktorá prepája podniky na predaj s privátnymi investormi.

Match’it už s úspechom funguje v Belgicku, takže slovenské spoločnosti majú možnosť vidieť aj belgickí investori a naopak. Skupina KBC navyše pripravuje zavedenie tejto platformy aj na ďalších kľúčových trhoch, ako sú Česká republika, Maďarsko a Bulharsko, čo sieť investorov ešte viac rozšíri.

“Match’it je privátne a zabezpečené prostredie pre potenciálnych investorov a firmy, ktoré prešli overením a bol im udelený prístup.”
ŠIMON PÚCHY

„Toto privátne webové prostredie je zabezpečené a určené len pre osoby a firmy, ktoré ČSOB Finančná skupina overila a povolila im prístup. Nie je to voľné prostredie, ako sociálne siete, investori medzi sebou nevidia svoje profily, vidia len anonymné profily spoločností na predaj a podobne ani firmy na predaj nevidia investorov, pokiaľ si na základe ich anonymného profilu investor nevyžiada detailné informácie,“ hovorí Šimon Púchy z ČSOB Match´it teamu.

Čo je potrebné ošetriť právnou dokumentáciou

Zákonné požiadavky na dokumentáciu pri predaji firmy nie sú v zásade rozsiahle, a práve preto je dôležité nič neopomenúť.„Právna dokumentácia s potenciálnym kupujúcim sa vo väčšine prípadov začína podpisom dohody o mlčanlivosti, neskôr pokračuje takzvanou dohodou o spoločnom zámere, v ktorej si strany potvrdia písomne svoj záujem na predaji, či kúpe firmy. Neskôr proces pokračuje právnou a ekonomickou previerkou a až následne samotnou transakčnou dokumentáciou, prípadne akcionárskou dohodou alebo dohodou spoločníkov.“ Dušan Tomka, riadiaci partner v advokátskej kancelárii ECOVIS DT LEGAL.

Právna dokumentácie pri predaji firmy ale nezahŕňa len samotný prevod podielov na firme, ale tiež množstvo iných súvisiacich právnych dokumentov.

“Právna úprava vzťahov so spoločníkmi či akcionármi môže tvoriť podstatnú časť celkovej dokumentácie”

PETER VÍGLASKÝ

Podľa partnera spoločnosti Hamala Kluch Víglaský s.r.o.,Petra Víglaského rozsah a zložitosť transakčnej dokumentácie veľmi závisí najmä od štruktúry predaja firmy, teda či na nadobúdateľa prechádzajú jednotlivé aktíva firmy, alebo sa prevádzajú len obchodné podiely alebo akcie cieľovej spoločnosti. Rozdiel je aj v tom, či sa nový majiteľ stáva jediným vlastníkom firmy, alebo získava len určitý podiel. Práve úprava vzťahov s ostatnými spoločníkmi či akcionármi môže tvoriť podstatnú časť celkovej dokumentácie.

Na čo si dať pri transakcii pozor

Podobne ako pri dokumentácii, aj rozsah právnych rizík závisí primárne od formy transakcie. Pri kúpe obchodných podielov, resp. akcií firmy (share deal) všetky právne vzťahy, licencie, zmluvy, plnomocenstvá a záväzky, ktoré táto spoločnosť má alebo udelila, zostávajú spravidla bez zmeny.„V takom prípade hrozí riziko, že po transakcii sa objaví predtým nezistená zmluva, nevýhodná pre firmu, alebo plnomocenstvo, na základe ktorého niekto za firmu urobí úkon, ktorý ju poškodzuje,“ vysvetľuje Peter Víglaský.

„Na druhej strane, ak sa na nadobúdateľa prevádzajú len aktíva firmy (asset deal), práva a záväzky verejnoprávnej povahy už na neho neprechádzajú. Nový vlastník tak musí nanovo získať všetky živnosti, licencie a oprávnenia potrebné na prevádzkovanie firmy,” dopĺňa Víglaský.

Podľa Dušana Tomku z advokátskej kancelárie ECOVIS DT LEGAL môže byť právnych rizík samozrejme viacero, a preto je v prvom rade dôležitou úlohou právneho poradcu nastaviť zmluvnou dokumentáciou taký systém vzájomných bŕzd a protiváh, aby sa to, čo sa medzi predávajúcim a kupujúcim dojednalo, aj skutočne realizovalo a došlo tak k očakávaným plneniam.

„Niekedy sa napríklad stáva, že konkurent má záujem simulovaním záujmu o kúpu firmy len zistiť podrobnejšie informácie o svojej konkurencii s cieľom zlepšiť si pozíciu na trhu alebo sa dostať k informáciám, ku ktorým by za iných okolností nemal prístup. Aj tomu sa dá predchádzať,” vysvetľuje Tomka.

Jednou z možností, ako minimalizovať možné riziká je ponúknuť svoju spoločnosť prostredníctvom služby Match’it, kde garantom bezpečnosti je práve bankový „background“ ČSOB.

„Investori v platforme Match’it v prvej fáze vidia len anonymné profily o firmách na predaj a len po súhlase majiteľa firmy môže daný investor vidieť názov spoločnosti aj so spracovaným informačným memorandom. Predtým ako sa mu však dostanú do rúk tieto informácie musí elektronicky podpísať zmluvu o mlčanlivosti. Týmto pádom je anonymita a bezpečnosť informácií zabezpečená,” dodáva za záver Šimon Púchy.

Príspevok Predaj firmy jednoducho a bezpečne je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

• Osoby zúčastnené na správe daní – z dôvodu právnej istoty sa precizuje legislatívny text definície daňového subjektu tak, že za právnickú osobu sa bude považovať aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, a teda je daňovým subjektom (Rozsudok NS SR č. 3 Cdo 146/96);
• Používanie jazyka pri správe daní – z dôvodu znižovania administratívnej záťaže, sa navrhuje, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností;
• Zastupovanie – z dôvodu daňovým subjektom predloženej plnej moci a následného predloženia ďalšej plnej moci, ktorých rozsah sa prekrýva, sa navrhuje upraviť, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu v akom dochádza k ich kolízii. V prípade pochybnosti správcu dane o predloženej plnej moci, správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie, pričom sa navrhuje, aby do odstránenia nedostatkov doručenej plnej moci vykonal zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov. Ak daňový subjekt nebude reagovať na túto výzvu a neodstráni pochybnosti, bude konať správca dane s daňovým subjektom, resp. so zástupcom, ktorý koná na základe predchádzajúcej plnej moci, o ktorej nemá správca dane pochybnosti;
• Spôsob podania – navrhuje sa, aby daňové subjekty, ktoré majú povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, v prípade, že doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy ( listinne alebo cez portál ÚPVS) majú byť vyzvané na správne doručenie tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané;
• Daňové priznanie – vzhľadom na skutočnosť, že správca dane určuje daň podľa pomôcok až vtedy, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie;
• Dokazovanie – v rámci dokazovania, sa navrhuje ustanoviť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní;
• Doručovanie elektronickými prostriedkami – navrhuje sa precizovať ustanovenie, týkajúce sa, elektronického doručovania písomností spôsobom, že správca dane bude doručovať elektronicky písomnosti tomu, kto má sprístupnené elektronické služby, t. j. osobe, ktorá je povinná komunikovať so správcom dane elektronicky, ďalej osobe, ktorá o elektronickú komunikáciu požiada, ako aj osobe bez povinnosti elektronickej komunikácie, ktorá sa dobrovoľne registrovala a autorizovala na portáli FS;
• Daňová kontrola – zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa navrhuje vypustiť uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu OČTK. Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, napr. zákona o účtovníctve; navrhuje sa úprava ustanovenia o doručovaní protokolu spôsobom, že ak sa v daňovej kontrole zistí rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu, kedy sa doručuje protokol spolu s výzvou, tak aby výzva bola súčasťou protokolu;
• Postup pri určení dane podľa pomôcok – z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dní doručenia oznámenia;
• Spôsob platenia dane – z dôvodu efektivity sa navrhuje, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, Rovnako sa navrhuje upustiť od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur;
• Odklad platenia dane a povolenie splátok – navrhuje sa, aby bolo rozhodnutie o povolení odkladu alebo o povolení splátok dane zrušené zo zákona, t. j. bez rozhodnutia správcu dane, v prípade ak sa zruší rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo súdnym rozhodnutím, to znamená, ak sa zruší pôvodné rozhodnutie. S cieľom zatraktívniť tento inštitút sa navrhuje skrátiť lehotu, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, a to z piatich rokov na dva roky;
• Nulitné rozhodnutie – z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby sa za nulitné rozhodnutie považovalo aj také rozhodnutie, ktoré bolo vydané po zániku práva vyrubiť daň;
• Postup pri registrácii – v ustanovení o registračnom konaní sa navrhuje vypustiť povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, nakoľko tieto informácie poskytujú správcovi dane uvedení poskytovatelia;
• Vyrubovacie konanie – navrhuje sa sprecizovanie ustanovenia v súvislosti s rozhodnutím vo vyrubovacom konaní, v zmysle ktorého je rozhodnutie potrebné vydať najneskôr do troch mesiacov od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu. Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že keď je rozhodnutie zrušené a vec je odvolacím orgánom vrátená na ďalšie konanie, postupuje sa rovnako ako vo vyrubovacom konaní vykonávanom po doručení protokolu;
• Postup prvostupňového orgánu pri podaní odvolania – navrhuje sa, z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať až do uplynutia lehoty na podanie odvolania, aby lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu začala plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť až keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní;
• Daňové preplatky a úrok – navrhuje sa ustanovenie v súvislosti s daňovým preplatkom, na základe ktorého správca dane vráti preplatok na účet, ktorý uvedie daňový subjekt v žiadosti. Ak daňový subjekt v žiadosti neuviedol číslo účtu, správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu oznámil daňový subjekt alebo platobná inštitúcia. Ak správca dane neeviduje žiadne číslo účtu daňového subjektu, vráti preplatok poštovým poukazom na adresu daňového subjektu, ak tento preplatok nepresiahne sumu 15 tisíc eur, to znamená najvyššiu možnú sumu, ktorú možno poštovým poukazom na adresu zaslať;
• Záložné právo – navrhuje sa úprava ustanovenia záložného práva za účelom jednoznačného stanovenia okamihu vzniku záložného práva správcu dane, a to jeho vykonateľnosťou. Navrhuje sa, aby správca dane doručoval rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi a aj katastru alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi;
• Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok – navrhuje sa doplniť plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne na lehotu uvedenú v 166 f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, pri zrušení oddlženia, sa pohľadávkam v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia;
• Exekúcia – navrhuje sa ustanoviť, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu;
• navrhuje sa elektronická komunikácia s bankou v prípade, ak sa rozširuje exekúcia na iný bankový účet, čím sa zefektívni celý proces výkonu rozhodnutia;
• navrhuje sa rozšíriť dôvod, kedy možno daňovú exekúciu odložiť; v prípade, keď daňový dlžník alebo iná osoba podajú návrh na súd na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie;
• navrhuje sa zaviesť nový druh daňovej exekúcie – daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu.. V prípade výkonu daňovej exekúcie týmto spôsobom je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený Exekúcia sa nemá týkať neplatičov, ktorý sú profesionálnymi vodičmi.
• navrhuje sa, pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí, presne špecifikovať čas pristavenia motorového vozidla, aby nedošlo k mareniu výkonu exekúcie, napr. tým, že daňovník pristaví vozidlo v určený deň, avšak vo večerných hodinách;
• navrhuje sa, z dôvodu právnej istoty, aby lehota na úhradu exekučných nákladov začala daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane;
• Pokuty – navrhuje sa znížiť spodná hranica pokuty v prípadoch, keď daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, a v prípadoch, keď nesplní niektorú z povinnosti nepeňažnej povahy;
• ustanovuje sa spôsob výpočtu pokuty, keď daň bola daňovému subjektu vyrubená vyrubovacím rozkazom;
• navrhuje sa ustanoviť, aby sa pokuta nevyrubila v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu oproti nároku uvedenému v „riadnom“ daňovom priznaní a táto daň alebo nárok nebol ešte vrátený.

Príspevok NOVELA ZÁKONA O SPRÁVE DANÍ (DAŇOVÝ PORIADOK) je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

Zabezpečuje Vaša spoločnosť palivové karty pre svoje dcérske spoločnosti, resp. pre spoločnosti v skupine? V tomto špeciálnom newsletri Vám prinášame informáciu o 

Na príklade uvádzame závery rozsudku:

Materská spoločnosť  zabezpečuje palivové karty pre svoje dcérske spoločnosti, na základe uzatvorenej Zmluvy s dodávateľom palív. Dcérske spoločnosti tankujú palivovými kartami vozidlá, ktoré majú zaradené vo svojom majetku.  Spoločnosť prijíma každý mesiac faktúru za všetky transakcie vykonané prostredníctvom palivových kariet. Spoločnosť si z jednotlivých pohonných hmôt uplatní DPH na vstupe a prefakturuje tieto pohonné hmoty so zvýšením o 2% svojim dcérskym spoločnostiam

Daňové posúdenie jednotlivých transakcií:

1. Materská spoločnosť si uplatní DPH na vstupe z faktúry od dodávateľa palív

Zo záverov rozsudku vyplýva, že materská spoločnosť nemá nárok na odpočet DPH, nakoľko táto spoločnosť nedisponuje s palivom v súvislosti s nákupom, z ktorého žiada o vrátenie DPH, ako keby bola jeho vlastníkom.

Toto palivo kupuje priamo dcérska spoločnosť u dodávateľov paliva, a len táto spoločnosť rozhoduje o podmienkach nákupu – tzn. na akej čerpacej stanici natankuje, rozhoduje sa o kvalite paliva, množstve, druhu aj  o memente nákupu a spôsobe použitia paliva.

2. Materská spoločnosť prefakturuje palivo dcérskym spoločnostiam so zvýšením o 2%

Z rozsudku vyplýva, že v prípade prefakturácie paliva dcérskym spoločnostiam nejde o predaj paliva, nakoľko dodanie paliva nebolo vykonané v prospech materskej spoločnosti. Materská spoločnosť  prostredníctvom palivových kariet má iba sprostredkovateľskú úlohu. V dôsledku toho teda materská spoločnosť poskytuje svojim dcérskym spoločnostiam finančnú službu,  ktorá je podobná poskytnutiu úveru, ktorá je oslobodená od DPH.

Príspevok Refakturácia PHM v skupine je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

I.

Dňa 26.06.2019 bol Národnou radou Slovenskej republiky v I. čítaní schválený návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Predloženým návrhom sa navrhuje rozšíriť zníženú sadzbu DPH 10% na všetky potraviny okrem zákonom stanovených výnimiek (nápoje, cukrovinky, prídavné látky do potravín, arómy, výživové doplnky a cukrárenské výrobky). Zmena, za predpokladu jej schválenia, by mala nadobudnúť účinnosť dňa 01.01.2020.

II.

Toho istého dňa bol schválený, tiež v I. čítaní, návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa príloha č. 7 Zákona o DPH, ktorá vymedzuje zoznam tovarov so zníženou sadzbou dane. Predmetným poslaneckým návrhom sa navrhuje zaviesť zníženú sadzbu dane na noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál. Dôvodová správa k návrhu zákona obsahuje tiež negatívne vymedzenie, a teda, že znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50% celkového obsahu. Taktiež sa znížená sadzba dane neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10% celkového obsahu. Zmena, za predpokladu jej schválenia, by mala nadobudnúť účinnosť dňa 01.01.2020.

III.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je vládny návrh novely Zákona o DPH, ktorým sa má  zaviesť viacero zmien. Jednou z nich je zavedenie nového daňového režimu „CALL-OFF STOCK“ v súvislosti s dodaním tovaru.

• Režim „CALL-OFF STOCK“

Režim „CALL-OFF STOCK“ má upravovať premiestnenie tovaru zdaniteľnou osobou z tuzemska do iného členského štátuna účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi . O režim „CALL-OFF STOCK“ pôjde na základe kumulatívneho splnenia podmienok, ak:

tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom DPH alebo treťou osobou na jeho účet z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po ukončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto tovaru podľa dohody medzi zdaniteľnými osobami;

• platiteľ DPH, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa predchádzajúceho bodu, nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený;
• zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre DPH v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ DPH pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto členským štátom;
• platiteľ DPH uviedol premiestnenie tovaru vo svojich záznamoch;
• platiteľ DPH uviedol v súhrnnom výkaze identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby, ktorá nadobudne tovar, pridelené členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.
• Za splnenia horeuvedených podmienok sa premiestnenie tovaru do iného členského štátu nebude považovať za premiestnenie podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.

Odlíšenie „CALL-OFF STOCK“ režimu od dodania tovaru

Novela Zákona o DPH rieši podmienky na odlíšenie toho, aby sa premiestňovaný tovar do iného členského štátu platiteľom DPH (režim „CALL-OFF STOCK“) nepovažoval za dodanie tovaru, to znamená, aby nedošlo k zámene daňových režimov. Jednou z podmienok je požiadavka, aby premiestnený tovar bol odovzdaný kupujúcemu (resp. povinnosť na kupujúceho previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník) do 12 mesiacov po skončení prepravy.

V prípade, ak by do 12 mesiacov po skončení prepravy nebol tento tovar dodaný zdaniteľnej osobe, toto premiestnenie tovaru do iného členského štátu by sa považovalo za zdaniteľný obchod v deň nasledujúci po uplynutí týchto 12 mesiacov.

O zdaniteľný obchod v tomto prípade nepôjde len vtedy, ak by v uvedenej 12-mesačnej lehote bol tovar vrátený späť do tuzemska a dodávateľ by túto skutočnosť uviedol vo svojich záznamoch.

Po splnení podmienok režimu „CALL-OFF STOCK“ a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote 12 mesiacov po skončení prepravy, tak dodanie tovaru nastane v momente prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa tohto tovaru.

Podstatou režimu „CALL-OFF STOCK“ je, že tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu je považovaný za dodávateľom dodaný s oslobodením od DPH až v momente, v ktorom k nemu odberateľ nadobudne právo nakladať ako vlastník.

Záznamová povinnosť v režime „CALL-OFF STOCK“

V súvislosti s režimom „CALL-OFF STOCK“ sa zavádza pre platiteľa DPH povinnosť viesť o premiestnení tovaru, vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby v režime „CALLL-OFF STOCK“ zoznam, ktorý má obsahovať tieto informácie:

• členský štát, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, a dátum odoslania alebo prepravy tovaru,
• identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, pridelené členským štátom, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje,
• členský štát, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, identifikačné číslo pre DPH majiteľa skladu, adresa skladu, v ktorom je tovar uložený po jeho príchode, a dátum príchodu tovaru do skladu,
• hodnota, opis a množstvo tovaru, ktorý prišiel do skladu,
• identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby, ktorá nahrádza osobu uvedenú v druhej odrážke (zmena z pôvodného na nového odberateľa),
• základ dane, opis a množstvo dodaného tovaru a dátum, ku ktorému sa dodanie tovaru uskutočnilo, a identifikačné číslo pre DPH odberateľa,
• základ dane, opis a množstvo tovaru a dátum výskytu akejkoľvek podmienky a príslušný dôvod, pre ktoré premiestnenie tovaru už nespĺňa podmienky „CALL-OFF STOCK“,
• hodnota, opis a množstvo vráteného tovaru a dátum vrátenia tovaru naspäť do členského štátu, z ktorého bol odoslaný alebo prepravený.

Platiteľ DPH (odberateľ v režime „CALL-OFF STOCK“), osoba registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH má viesť o tovare, ktorý bol pre ňu odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v tomto režime, zoznam, ktorý obsahuje:

• identifikačné číslo DPH zdaniteľnej osoby, ktorá tovar premiestňuje v rámci úpravy režimu „CALL-OFF STOCK“,
• opis a množstvo tovaru, ktorý sa jej má dodať,
• dátum kedy tovar, ktorý sa jej má dodať, prišiel do skladu,
• základ dane, opis a množstvo tovaru, ktorý sa jej dodal a dátum, ku ktorému sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Európskej únie,
• opis a množstvo tovaru a dátum, ku ktorému sa tovar vyskladnil zo skladu na základe objednávky zdaniteľnej osoby uvedenej v prvom bode,
• opis a množstvo zničeného alebo chýbajúceho tovaru a dátum zničenia, straty alebo krádeže tovaru, ktorý predtým prišiel do skladu, alebo dátum, ku ktorému sa zistilo, že tovar bol zničený alebo chýba.

Súhrnný výkaz v režime „CALL-OFF STOCK“

V súvislosti s uplatňovaním režimu „CALL-OFF STOCK“ by mal byť platiteľ DPH povinný podávať súhrnný výkaz aj za kalendárny mesiac (alebo štvrťrok), v ktorom:

• odoslal alebo prepravil tovar v režime „CALL-OFF STOCK“;
• zdaniteľná osoba, pre ktorú bol odoslaný alebo prepravený tovar v režime „CALL-OFF STOCK“, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou (zmena odberateľa).

Keďže pri uplatnení režimu „CALL-OFF STOCK“ nemusí nastať dodanie tovaru v tom istom období, v ktorom bol tento tovar odoslaný alebo prepravený, môže byť v praxi platiteľ DPH povinný kvôli takémuto tovaru podávať súhrnný výkaz dvakrát – prvýkrát pri odoslaní tovaru, druhýkrát pri dodaní tovaru.

• Priradenie prepravy pri reťazových dodaniach v EÚ:

Novela Zákona o DPH má spresniť to, komu sa v reťazových dodaniach toho istého tovaru prepraveného priamo od dodávateľa k odberateľovi v rámci Európskej únie priradí odoslanie alebo preprava tovaru, čo má vplyv na uplatnenie režimu DPH. V prípade, ak bude ten istý tovar predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bude odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba. Prostrednou osobou sa rozumie iný dodávateľ v reťazci dodaní ako prvý dodávateľ v reťazci dodaní.

• Zníženie DPH pri bezodplatnom odovzdaní majetku v sume do 1 700 Eur

Novela Zákona o DPH obsahuje návrh, aby pri dodaní tovaru na osobnú spotrebu, bezodplatne alebo na iný účel ako na podnikanie sa zohľadňoval aj vek neodpisovaného majetku. Od roku 2020 by základom dane tovaru s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 700 eur a s dobou použiteľnosti dlhšou ako rok mala byť „hypotetická“ zostatková cena, ktorá by sa vypočítala ako pri majetku, ktorý by bol daňovo odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. To znamená, že ak platiteľ DPH v roku 2020 bezodplatne odovzdal päťročný počítač v pôvodnej hodnote 1 500 eur, DPH by z tohto darovania nemal platiť.

• Zmena podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do Európskej únie

Novelou Zákona o DPH sa navrhuje odkazom na článok 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912 vymenovať to, akými konkrétnymi dokladmi preukazuje dodávateľ odoslanie alebo prepravu tovaru do iného členského štátu. Podľa navrhovanej novely musí mať dodávateľ pre uplatnenie oslobodenia od DPH aspoň dva doklady ako neprotichodné dôkazy, ktoré potvrdzujú odoslanie alebo prepravu tovaru do iného členského štátu.

Podmienkou pre oslobodenie dodania tovaru do iného štátu EÚ bude aj podanie súhrnného výkazu dodávateľa za príslušné obdobie so správnymi, pravdivými a úplnými údajmi. Oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu daňový úrad od roku 2020 neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné. To neplatí vtedy, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nesprávnosť alebo neúplnosť údajov, ktorá vznikla neúmyselne.

• Oprava odpočítanej dane zo služieb vykonaných na investičnom majetku

Novelou sa navrhuje, aby bol platiteľ DPH povinný opraviť odpočítanie DPH zo služieb vykonaných na investičnom majetku, pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie DPH za predpokladu, že tieto služby viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku. Platiteľ DPH však bude musieť opraviť odpočítanie DPH z týchto služieb len vtedy, ak investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne. Oprava odpočítania DPH zo služieb sa má vykonať:

• najviac za obdobie 60 kalendárnych mesiacov (po zohľadnení obdobia, počas ktorého investičný majetok po tom, ako boli služby vykonané, používal na podnikanie) od uplatnenia odpočítania DPH u investičného majetku, ktorým sú hnuteľné veci s hodnotou 3 319,39 eura a viac, a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok;
• najviac za obdobie 240 kalendárnych mesiacov (po zohľadnení obdobia, počas ktorého investičný majetok po tom, ako boli služby vykonané, používal na podnikanie) od uplatnenia odpočítania DPH u investičného majetku, ktorým sú stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory.

• Úprava odpočítanej DPH pri hnuteľnom investičnom majetku predanom do 5 rokov od jeho obstarania

Novelou Zákona o DPH sa má zaviesť, že ak v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej DPH, platiteľ DPH, dodá hnuteľný investičný majetok:

• s uplatnením DPH alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane akoby bol používaný len na podnikanie;

s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

Príspevok Novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

business woman holding tear paper with 2019, new year concept

Navrhovaná novela zákona o dani z príjmov upravuje viacero oblasti. V tomto newsletteri sme vybrali najvýznamnejšie zmeny, ktorými sú:

1. zavedenie pojmu mikrodaňovník a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov

V zmysle návrhu novely zákona o dani z príjmov nový pojem mikrodaňovník definuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej príjmy, resp. výnosy za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú zákonom o DPH vo výške 49 790 EUR (suma pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty). Výrazne úpravy v súvislosti so zavedením tohto nového pojmu v zákone o dani z príjmov sa týkajú aj odpisovania prenajímaného hmotného majetku, kedy si tieto odpisy môžu mikrodaňovníci zahrnúť do daňových výdavkov bez ohľadu na výšku časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu.

Ďalším zvýhodnením mikrodaňovníka je možnosť odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 počas doby odpisovania v nim stanovenej výške (najviac však do výšky vstupnej ceny, čo však neplatí pre osobné automobily so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 EUR), t. j. výška daňových odpisov hmotného majetku je na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Na druhej strane sa však novelou zákona o dani z príjmov  navrhuje, aby si mikrodaňovník uplatňujúci zvýhodnený režim odpisovania hmotného majetku nemohol uplatniť prerušenie odpisovania tohto majetku.

Taktiež v prípade vyradenia majetku mikrodaňovníkom pred uplynutím doby odpisovania bude mikrodaňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa štandardnej doby odpisovania t. j. podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam mikrodaňovníkov v súlade s účtovníctvom:

Mikrodaňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, budú môcť do daňových výdavkov zahrnúť tvorbu opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, v takej výške, v akej ju budú mať zaúčtovanú vo svojom účtovníctve.

2. odpisovanie elektromobilov

Vzhľadom na rastúci trend obstarávania elektromobilov sa v návrhu novely zákona uvádza nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky. Takto odpisovaný majetok môže byť výlučne osobný automobil, ktorý má v osvedčení o evidencii uvedené BEV („Battery Electric Vehicle“ alebo PHEV („Plug.in Hybrid Electric Vehicle“) ako druh paliva / zdroj energie.

3. zmeny v odpočte daňovej straty

Ďalšou navrhovanou zmenou je predĺženie možnosti odpočtu daňovej straty zo štyroch na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Má to však aj druhú stranu mince, ktorou je limitácia maximálnej výšky základu dane z ktorej si budú môcť daňovníci uplatniť odpočet daňovej straty – najviac do výšky 50 % základu dane. Táto limitácia sa však netýka mikrodaňovníkov, ktorí si budú môcť uplatniť daňovú stratu až do výšky vyčísleného základu dane.

4. zmeny v mzdovej problematike pre zamestnancov a zamestnávateľov

Navrhovaná novela by mala tiež zjednodušiť uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) zamestnanca u zamestnávateľa a to tak, že by zamestnanec nemusel predkladať vyhlásenie každoročne, ale len pri nástupe do zamestnania a potom následne len v prípade zmeny podmienok, ktoré majú vplyv na uplatnenie NČZD u zamestnanca.

Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje.

Vyhlásenie sa bude môcť  zamestnanec podať v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

5. zmeny daňových výdavkov po zaplatení

Navrhované zmeny v oblasti nákladov, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení sú viaceré. Najvýznamnejšou je, že podmienka zaplatenia sa nemusí sledovať pri výdavkoch vtedy, ak sa tieto stávajú súčasťou obstarávacej ceny alebo súčasťou vlastných nákladov majetku. Návrhom sa zároveň plánuje zrušiť limit uznateľnosti daňových výdavkov po zaplatení maximálne do výšky 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu. Avšak novými výdavkami, ktoré bude možné uznať za daňové len po zaplatení budú výdavky na poradenské služby v oblasti podnikového riadenia, či výdavky na vedenie firiem a takisto aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby, ktoré sú v11.  súčasnosti nedaňovým výdavkom.

Navrhuje sa taktiež, že daňovník nebude musieť sledovať podmienku zaplatenia pri výdavkoch (nákladoch) na získanie noriem a certifikátov, ani ich postupne zahrňovať do výdavkov podľa doby ich platnosti.

6. povinnosti platenia preddavkov na daň .

Ďalšou navrhovanou zmenou je úprava hranice pre platenie preddavkov na daň z príjmov, ktorá by sa mala zmeniť z 2 500 EUR na 5 000 EUR tak pre fyzické ako aj pre právnické osoby. To znamená, že po novom preddavky na daň budú povinné platiť len tie fyzické osoby, ktorých daňová povinnosť bola vyššia ako 5 000 EUR a len tie právnické osoby, ktorých daň presiahne sumu 5 000 EUR.

7. zavedenie paušálu na príspevok zamestnávateľa na dopravu

Zmena v § 5 ods. 7 písmeno m zákona stanovuje, že nepeňažné plnenie poskytnuté  zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu je v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne.  Zamestnancovi sa za ustanovených podmienok zdaňuje len suma nad 60 eur.

8. posudzovanie nepremlčateľnosti pohľadávok

Podľa zákona o dani z príjmov je možné až na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná.

Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa navrhuje posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky.

Po novom by sa pohľadávka sa v tomto prípade považovala za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná.

9. zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %.

10. zavedenie nového ustanovenia týkajúceho sa hybridných nesúladov.

Návrh novely okrem úpravy vyššie uvedených oblasti zákona o dani z prímov uvádza aj úplne nové ustanovenie § 17i s názvom hybridné nesúlady, ktoré sa týka úprav základu dane v situáciách, ktoré vznikajú medzi daňovníkom a jeho závislými osobami, ak by takáto situácia mala za následok neoprávnenú daňovú výhodu.

11. doplnenie príjmov na území SR daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou

Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov.

Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom.

Zvýšenie sumy stravného od 1. 7. 2019:

283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ustanovuje:

§1 Sumy stravného pre časové pásma sú

• a) 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• b) 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• c) 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

§ 2 Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 148/2018 Z. z. o sumách stravného.

§ 3 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. júla 2019.

Príspevok Zákon o dani z príjmov je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..

US Individual income tax return. Accountant working with US tax forms

ZÁKON O ÚČTOVNÍCTVE

Návrh novely zákona o účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 2020 sa týka predovšetkým zmeny podmienok, na základe ktorých vzniká povinnosť auditu riadnej individuálnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky. Navrhuje sa zvýšenie veľkostných podmienok v prípade celkovej sumy majetku účtovnej jednotky zo sumy 1 000 000 EUR na 2 000 000 EUR a v prípade čistého obratu zo sumy 2 000 000 EUR na 4 000 000 EUR. Národná rada predpokladá, že táto zmena bude mať pozitívny vplyv na administratívnu záťaž podnikateľských subjektov.

eKasa

Finančná správa s účinnosťou od 1. júla 2019 zavádza nový systém s názvom eKasa, na ktorý musia byť napojení všetci podnikatelia. Z elektronických registračných pokladníc známych ako ERP sa tak po novom stanú online registračné pokladnice (ORP). V súvislosti s touto zmenou sa pod pojmom pokladnica nechápe výlučne klasická ERP, ale môže ňou byť už aj mobil, počítač, tablet či virtuálna registračná pokladnica (VRP).

V prípade ORP môže ísť o pôvodnú elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej „ERP“), tzv. fiskálnu elektronickú registračnú pokladnicu. Pre jej používanie po 1.7.2019 je potrebné zabezpečiť jej on-line pripojenie na finančnú správu.

VRP je služba zriadená Finančným riaditeľstvom SR komunikujúca prostredníctvom koncového zariadenia a poskytovaná výlučne prostredníctvom  mobilných aplikácií, ktorých vlastníkom je finančné riaditeľstvo a  klientskeho prostredia zriadeného finančným riaditeľstvom na svojom webovom sídle.

Online pripojenie na  nový systém je povinný pre všetkých podnikateľov, to znamená, že od júla 2019 zaniká možnosť dobrovoľného napojenia na systém finančnej správy prostredníctvom virtuálnej registračnej pokladnice. K novému systému sa musia subjekty prihlásiť od 1. apríla 2019 do 30. júna 2019.

Časový harmonogram zavádzania:

Používatelia VRP aj naďalej používajú VRP. Od  1.1.2019 do 1.7.2019 môžu podnikatelia používať ERP.

Od. 1.4.2019. do 1.7.2019 je tzv. prechodné obdobie a od 1.7.2019 úplný prechod na ORP.

Príspevok Zákon o účtovníctve a eKasa je zobrazený ako prvý na Moore BDR s. r. o..