Slovensko aktualizovalo pravidlá v regionálnej investičnej pomoci s cieľom podpory investorov a väčšej flexibility pri získaní investičnej pomoci pri nedokončenom investičnom zámere. Pre investorov to znamená viac možností u schválených ale neuzavretých investičných projektoch.

Novela pravidiel regionálnej investičnej pomoci nadobudla účinnosť už 1. apríla 2026.

• Prehľad najvýznamnejších zmien

Upravené pravidlá pre získavanie regionálnej investičnej pomoci sa zameriavajú na prípady tvorby pracovných miest a realizáciu investícií do implementácie nových projektov. Preto nižšie sumarizujeme najvýznamnejšie zmeny v porovnaní s doterajšími podmienkami.

Zmena v investičnej pomoci	Pôvodné pravidlo	Nové pravidlo
Lehota na dokončenie projektov s rozpočtom do 50 mil. EUR	3 roky	5 roky
Lehota na dokončenie projektov s rozpočtom nad 50 mil. EUR	5 rokov	7 rokov
Minimálny percentuálny počet tvorby nových pracovných miest	90 %	70 %
Minimálna výška realizovanej investície na roky 2026 – 2028	85% investície	70% investície
Podmienka udržania existujúcich pracovných miest po dobu piatich rokov od skončenia investičného projektu na roky 2026 – 2028	90%	70%

 

Tieto nové pravidlá regionálnej investičnej pomoci sa vzťahujú len na investičné projekty, ktoré boli schválené do 31. marca 2026, a súčasne príjemca investičnej pomoci nemusel splniť tieto podmienky do rovnakého dátumu. Zmena v pravidlách sa preto netýka investičných projektov podaných alebo schválených v roku 2026.

• Mimoriadna pomoc

Novela investičnej pomoci sa nepatrne dotkne aj inštitútu mimoriadnej investičnej pomoci, ktorá preberá pravidlá EÚ (tieto pravidlá boli prijaté na úrovni únie ešte v januári 2026). Významnou zmenou je možnosť čerpať mimoriadnu investičnú pomoc aj v sektore elektrických motorov určených na dopravu.

Aktuálne sa mimoriadna investičná pomoc vzťahovala na sektor čistých technológií, batérií, tepelných čerpadiel alebo solárnych technológii.

Ďalšou zmenou je zmena lehoty dokedy je možné požiadať o mimoriadnu investičnú pomoc v súlade s EÚ legislatívou – termín sa posúva až do 31. decembra 2030.

Hoci ide len o malé zmeny investičnej pomoci pre projekty zvyčajne nad 100 mil. EUR, táto pomoc sa sprístupňuje aj pre subjekty v Bratislavskom kraji, ktoré boli doteraz zo štandardnej investičnej pomoci vylúčené.

Prinášame Vám pravidelný prehľad najnovších noviniek zo Sociálnej poisťovne. Posledné zmeny sa týkajú predovšetkým elektronickej komunikácie, podávania žiadosti pri vysielaní zamestnancov na prácu do zahraničia a iné. Prečítajte si náš stručný prehľad čo čaká najmä zamestnávateľov.

Nové elektronické schránky pre pobočky

Sociálna poisťovňa od apríla 2026 zriaďuje samostatné elektronické schránky pre svoje pobočky s cieľom urýchliť proces spracovania doručených podaní občanov a orgánov verejnej moci. Táto zmena zníži proces riadenia a prideľovania doručení na správne pobočky Sociálnej poisťovne.

Preto sú osoby zapojené do komunikácie so Sociálnou poisťovňou povinné od 17. apríla 2026 smerovať svoje elektronické podania podľa nasledovného kľúča:

Miestna príslušnosť	Ak podanie patrí do agendy príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, je potrebné v systéme adresovať podanie priamo do elektronickej schránky danej pobočky.
Identifikácia e-schránky	Adresár nových 36 elektronických schránok Sociálnej poisťovne je zverejnený na stránke slovensko.sk.
Všeobecná príslušnosť podania	Ak zasielate podanie, ktoré nepatrí do kompetencie príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne – takéto podania patria do centrálnej elektronickej schránky „ústredia“.

Elektronické podávanie žiadosti A1 od júla 2026

Zamestnávatelia budú povinní pri vysielaní svojich zamestnancov na prácu do zahraničia podávať formulár „PD A1“ výlučne elektronicky prostredníctvom ich elektronickej schránky. Samotné podanie prebieha jednoducho – vyplnením príslušného e-formulára na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky vyslania zamestnancov do zahraničia s platnosťou od 1. júla 2026.

Rozšírenie okruhu osôb s nárokom na dávku „ošetrovné“

Sociálna poisťovňa ohlásila zmeny v zozname osôb – poistencov, ktorí majú aktuálne nárok na dávku ošetrovné (tzv. OČR).  Od 1. júla 2026 sa novelou zákona o sociálnom poistení rozširuje nárok na dávku ošetrovného aj o osoby ako sú:

• chorá manželka / manžel rodiča
• chorý osvojiteľ alebo jeho príbuzný

Zverejnenie všeobecného vymeriavacieho základu

Sociálna poisťovňa zverejnila výšku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2025. Ten sa vypočítava ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok, ktorý Sociálna poisťovňa využíva pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie.

Jeho hodnota za rok 2025 je 19 440 EUR.

Všeobecný vymeriavací základ sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO a dobrovoľne poistených osôb pre rok 2027. Stanovený všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využije aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok – nemocenských, úrazových, garančných dávok a dávok v nezamestnanosti.

Ministerstvo financií SR vydalo nové a dôležité usmernenie k zabezpečeniu jednotného postupu pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov daňových nerezidentov z počítačových programov. Toto metodické usmernenie prináša významnú zmenu v tom ako sa posudzujú a zdaňujú platby za softvér, ktoré plynú zahraničným daňovníkom od platiteľov zo Slovenska.

Nižšie pre Vás sumarizujeme kľúčové zmeny pre podnikateľov v tejto oblasti. Celé znenie metodického usmernenia si môžete prečítať na nasledovnej stránke.

Kľúčové zmeny v metodickom usmernení

Slovenská republika prestala uplatňovať výhrady k výkladu OECD Modelovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorou sa doteraz rozlišovalo medzi štandardizovaným a zákazkovým softvérom pri zdaňovaní licenčných poplatkov.

Platby za poskytnutie práva na použitie softvéru (bez ohľadu na formu zákazkového alebo štandardizovaného softvéru) sa od roku 2026 považujú za licenčné poplatky (tzv. „royalties“) na účely zrážkovej dane.

Usmernenie sa od nového roka 2026 vzťahuje na všetky platby bez ohľadu na ich formu výplaty:

• predaj
• licencovanie
• poskytovanie služby
• prevod práv

Rozlišovanie platieb za softvér

Nové usmernenie rozlišuje medzi rôznymi platbami (príjmami) za softvér, a to na:

Platby za softvér podliehajúce zrážkovej dani
poskytnutie práva na komerčné použitie autorského softvéru	patria sem platby za právo na komerčné použitie, rozmnožovanie, spracovanie, preklad alebo úpravu softvéru
poskytnutie know-how na vývoj softvéru	predstavuje odmeny za poskytnutie všetkých poznatkov, plánov, zdrojových kódov na vytvorenie softvéru v podobe jeho know-how
Platby za softvér nepodliehajúce zrážkovej dani
poskytnutie služby softvéru	patria sem platby za prístup k softvéru alebo zdrojovému kódu na diaľku alebo prístup k úprave a kopírovaniu (sťahovaniu) softvéru
poskytnutie softvéru ako produktu	platby za vytvorené kópie softvéru s obmedzeným autorským právom (tzv. rozmnoženiny softvéru) kedy ma užívateľ právo len softvér inštalovať, vytvárať záložné dátové kópie alebo vytvárať adresované zmeny
poskytnutie autorského práva	predstavuje výlučne formu predaja autorského práva k softvéru, ktorý je jasne zadefinovaný pri predaji, s tým, že autor súhlasí s predajom jeho výsledku duševnej-autorskej činnosti.  Takýto príjem podlieha zdaneniu v krajine rezidencie príjemcu.

Pokiaľ niektorá z týchto foriem poskytnutia služby alebo produktu a práva je zmluvne definovaná ako „licenčný poplatok“ takáto forma platby podlieha zrážkovej dani.

Vplyv usmernenia na podnikateľov

Ak slovenská spoločnosť platí za právo používať softvér od zahraničného poskytovateľa, tieto platby môžu byť posudzované ako licenčné poplatky a podliehať zrážkovej dani alebo inému zaťaženiu podľa medzinárodnej daňovej zmluvy.

Preto odporúčame podnikateľom zamerať sa na nasledovné oblasti:

• posúdiť príslušnú zmluvu o poskytnutí softvéru o aký typ poplatku sa jedná
• posúdiť daňové dôsledky nového usmernenia na nové zmluvy ale aj pôvodné zmluvy ak príjmy plynú aj po 31.12.2025
• správne nastaviť zmluvné vzťahy so zahraničným poskytovateľom softvéru

Parlament SR schválil vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje a dopĺňa zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu (v skratke – AML). Uvedená zmena súvisí s nedostatkami v slovenskej legislatíve, ktoré identifikoval Výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení pred legalizáciou príjmov z nelegálnej činnosti.

Pôvodný zákon vykazoval výrazné nedostatky pri identifikácií a overovaní konečného užívateľa výhod, zvereneckého fondu, identifikáciu osôb vykonávajúcich riadiace funkcie a oprávnenia pri podozrení na neobvyklé transakcie.

Prehľad hlavných zmien

Najdôležitejšie zmeny vládneho zákona, ktoré majú dopad na viacero zákonov sa týkajú predovšetkým zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranou pred financovaním terorizmu. Medzi hlavné zmeny v zákone patria nasledovné úpravy:

1. Úprava definície konečného užívateľa výhod (fyzickej osoby) v prípade združenia majetku – pri identifikácií budúcich príjemcov prostriedkov sa nepožaduje, aby tento okruh osôb mal „významný“ prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku. Zároveň sa dopĺňa táto definícia aj o nový bod kedy sa fyzická osoba považuje za konečného užívateľa výhod ak vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom združenia majetku prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami.
2. Zapracovanie pojmu zvereneckého fondu – za združenie majetku, v ktorom fyzická osoba má prospech ako konečný užívateľ výhod sa považuje aj združenie majetku v postavení zahraničného zvereneckého fondu.
3. Identifikácia členov orgánu právnickej osoby – zmenou prechádza aj identifikácia právnickej osoby ako konečného užívateľa výhod kde sa okrem mena a priezviska konateľa zisťujú aj mena a priezviská osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu právnickej osoby alebo združenia majetku.
4. Overovanie z rôznych zdrojov – zmenou prechádza aj tzv. základná starostlivosť, kde sa vyžaduje overovať údaje o konečnom užívateľovi výhod okrem obchodného registra aj z registra právnických osôb a orgánov verejnej moci, zakladateľských zmlúv a listín. Pričom pri zistení neobvyklej transakcie sa priamo pristupuje k hláseniu o neobvyklej obchodnej operácií. V prípade zahraničných klientov sa odporúča získať podklady aj preverením zahraničných registrov konečných užívateľov výhod.
5. Nový informačný systém GoAML – do legislatívy bol formálne zapracovaný nový informačný systém Finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru na prijímanie a analýzu neobvyklých obchodných operácií, ktorý je funkčný už od 1. januára 2025. Pre oznamovateľov platí súčasne byť registrovaný v tomto informačnom systéme do 30 dní od zistenia neobvyklej obchodnej transakcie.
6. Správa zahraničného zvereneckého fondu – správca zahraničného zvereneckého fondu (trustu) so sídlom na území Slovenska bude povinný viesť a aktualizovať evidenciu o spravovanom majetku najmenej 5 rokov.

Register zahraničného zvereneckého fondu

Vládny zákon prichádza so zavedením nového registra zahraničného zvereneckého fondu, ktorý bude spravovať ako informačný systém verejnej správy Ministerstvo vnútra SR. Táto zmena súvisí s odporúčaním Európskej komisie, ktorá požaduje aby slovenská legislatíva s chýbajúcou legislatívou pre správu zvereného majetku reagovala aj na zahraničné transakcie.

Ide predovšetkým o správu majetku v situáciách kedy:

• zverenecký fond zriadený podľa práva iného štátu má väzby na Slovensko
• správca zvereneckého fondu má priamo rezidenciu na Slovensku
• obchodné vzťahy sa týkajú (vykonávajú) aj na Slovensku
• nehnuteľnosť v správe majetku je umiestnená na Slovensku

Správca zahraničného zvereneckého fondu so sídlom na Slovensku je preto povinný registrovať údaje o konečnom užívateľovi v nasledovnej štruktúre:

• názov alebo pomenovanie zahraničného zvereneckého fondu
• sídlo alebo adresa kde je fond spravovaný (ak nemá sídlo)
• identifikátor pridelený zahraničnému zvereneckému fondu v štáte, kde bol zriadený
• identifikačné údaje o zriaďovateľovi, správcovi, osobe vykonávajúcej dohľad nad správou fondu, príjemcovi prostriedkov z fondu, osobe vykonávajúcej skutočnú kontrolu nad fondom
• údaje o konečnom užívateľovi výhod

Registráciu údajov je možné vykonať na akomkoľvek okresnom úrade v sídle kraja, čím zahraničný zverenecký fond získa jedinečný identifikátor, pod ktorým bude vedený v registri zahraničných zvereneckých fondov.

Zápis zahraničného zvereneckého fondu v registri nemá vplyv na katastrálne konanie a platnosť zmluvy, ktorou zahraničný zverenecký fond nadobúda nehnuteľnosť. Okresný úrad, katastrálny odbor nebude skúmať zápis v registri zahraničných zvereneckých fondov.

Zmeny týkajúce sa súvisiacich zákonov

V rámci odstraňovania nedostatkov v slovenskej legislatíve vláda SR zapracovala do schváleného vládneho návrhu aj zmeny do ostatných zákonov. Nižšie sumarizujeme tie najdôležitejšie dopady pre právnické a fyzické osoby v rámci ich podnikania ako aj zákon, ktorý sa touto iniciatívou dopĺňa:

Druh zákonu	Popis zmeny alebo dopadov z aktualizácie AML
Živnostenský zákon	Do zákona sa zavádza podmienka bezúhonnosti konečného užívateľa výhod v prípade právnickej osoby oprávnenej vykonávať činnosti ako poskytovanie služieb správy majetku (napríklad činnosti v rozbehu obchodnej činnosti na začiatku podnikania).
Zákon o správnych poplatkoch	Sadzobník správnych poplatkov sa dopĺňa o úradný poplatok za: –          zápis údajov o zahraničnom zvereneckom fonde (100 EUR) –          zmenu zapísaných údajov (25 EUR).
Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci	Zosúladením verejných registrov sa údaje z registra zahraničných zvereneckých fondov majú poskytovať registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. centrálny register konečných užívateľov výhod).   Súčasne sa zamedzuje neobmedzenému prístupu do registra konečných užívateľov výhod, preto sa v rámci ochrany osobných údajov umožní prístup až po preukázaní oprávneného záujmu súvisiaceho s prevenciou legalizácie príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a súvisiacich predikatívnych trestných činov a bojom proti nim.
Zákon o vykonávaní medzinárodných sankcií	Zmeny prinášajú efektívnejší proces správneho konania pri výkone medzinárodných sankcií v súlade s požiadavkami FATF. Samotný zákon umožní udeliť sankciu aj pre priestupok.

Všetky vyššie uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. júna 2026.

Praktické dôsledky

V súvislosti so zmenami identifikácie konečných užívateľov výhod a zahraničných zvereneckých fondov by sme chceli upozorniť na nasledovné praktické dôsledky vládneho zákona:

• prísnejšia identifikácia konečného užívateľa výhod a administratívna náročnosť na overovanie údajov
• zvýšenie nárokov na zahraničných klientov a identifikáciu ich konečných užívateľov výhod
• povinná registrácia zahraničných zvereneckých fondov
• dôsledné overovanie transakcií, vlastníctva a obchodných vzťahov so zahraničným zvereneckým fondom
• zvýšená administratíva a náklady pri nových oznamovacích povinnostiach a aktualizácia interných procesov overovania

O klientovi

Spoločnosť SF1 Clips pomáha medzinárodným značkám ako Victoria’s Secret, Pandora či Nespresso vstupovať na trhy strednej a východnej Európy. Ich biznis model je flexibilný a prispôsobuje sa špecifikám jednotlivých značiek, no zároveň si vyžaduje jednotný prístup k riadeniu procesov naprieč krajinami.

Pri expanzii na nové trhy preto SF1 Clips potrebuje zabezpečiť konzistentný tok dát v oblastiach ako účtovníctvo, fakturácia, skladové hospodárstvo, pokladničné systémy či reporting. Kľúčovým cieľom je mať centralizovaný a zároveň škálovateľný systém, ktorý podporí ďalší rast.

Výzva

Pri vstupe na slovenský trh stála spoločnosť SF1 Clips pred otázkou, ako nastaviť lokálne účtovníctvo a procesy tak, aby spĺňali slovenskú legislatívu a zároveň zapadli do existujúceho medzinárodného ERP prostredia.

Výzva nebola len technologická. Zahŕňala aj potrebu zosúladiť rôzne účtovné štandardy, zabezpečiť správne daňové nastavenie, zvládnuť registračné povinnosti a vytvoriť procesy, ktoré budú dlhodobo udržateľné a pripravené na škálovanie. Dôležitá bola aj schopnosť integrovať ERP systém s lokálnymi riešeniami a zabezpečiť jeho praktické využitie v každodennej prevádzke.

Riešenie

Kľúčovým prvkom riešenia bola digitalizácia procesov prostredníctvom ERP systému Odoo, ktorý umožnil prepojiť účtovníctvo, fakturáciu, skladové hospodárstvo aj pokladničné operácie do jedného systému.

V spolupráci so spoločnosťou 26HOUSE prebehla implementácia účtovných modulov, nastavenie pokladničného systému vrátane eKasy, automatizácia fakturácie a kurzových prepočtov, ako aj prepojenie na slovenský účtovný systém POHODA. Práve integrácia účtovníctva bola nevyhnutná pre zabezpečenie súladu s lokálnou legislatívou.

Implementácia a prepojenie účtovníctva si vyžiadali viac ako 30 hodín IT podpory, čo poukazuje na technickú náročnosť a dôraz na správne nastavenie všetkých procesov už od začiatku. IT podporu a implementáciu modulov účtovného nastavenia v systéme Odoo zabezpečil slovenský partner Moore BDR.

Partner

Projekt bol postavený na spolupráci dvoch slovenských partnerov, ktorí sa navzájom dopĺňali. Spoločnosť 26HOUSE zabezpečila implementáciu ERP systému Odoo a jeho technické nastavenie, vrátane lokalizácie a integrácií.

Moore BDR sa okrem IT podpory zameralo na oblasti účtovníctva, daní a legislatívy. V úvodnej fáze projektu bolo viac ako 40 hodín venovaných daňovému poradenstvu a transferovému oceňovaniu, aby bola celá štruktúra nastavená správne už od začiatku. Súčasťou podpory boli aj právne a registračné služby, ako registrácia spoločnosti, zamestnancov a komunikácia s príslušnými inštitúciami.

Po spustení operácií spoločnosti SF1 Clips, Moore BDR zabezpečuje bežnú agendu, ktorá zahŕňa mzdové účtovníctvo pre viac ako 50 zamestnancov, spracovanie približne 7 000 účtovných položiek mesačne, DPH agendu, reporting a komunikáciu s úradmi.

Výsledok

Výsledkom spolupráce je funkčný a škálovateľný model, ktorý umožňuje spoločnosti SF1 Clips efektívne fungovať na slovenskom trhu, a zároveň zachovať jednotné procesy v rámci medzinárodného prostredia.

Prepojenie účtovníctva, digitalizácie a ERP systému Odoo vytvorilo stabilný základ, ktorý spája technologické riešenie s lokálnymi požiadavkami. Tento prístup umožňuje nielen zvládnuť aktuálne potreby, ale aj pripraviť sa na ďalší rast a expanziu do ďalších krajín.

Prípad ukazuje, že kľúčovým faktorom úspechu nie je len samotná implementácia systému alebo zabezpečenie účtovníctva, ale najmä ich prepojenie a efektívna spolupráca medzi partnermi.

Ak plánujete vstup na slovenský trh alebo optimalizáciu vašich firemných procesov, radi sa staneme vaším dlhodobým partnerom.

A takto vyzerá úspešné zavŕšenie vstupu spoločnosti Victoria’s Secret na Slovensku.

Digitalizácia účtovníctva už nie je len trend, ale nevyhnutnosť. Najbližšie roky prinesú zásadnú zmenu – povinnú elektronickú fakturáciu, ktorá ovplyvní každú firmu na Slovensku. Otázkou preto nie je „či“, ale „ako dobre“ budú firmy pripravené.

Povinná e-fakturácia od roku 2027

Od 1. januára 2027 čaká podnikateľov zásadná legislatívna zmena – povinnosť vystavovať a prijímať elektronické faktúry v štruktúrovanom formáte (XML) prostredníctvom siete PEPPOL.

To znamená:

• koniec klasických PDF faktúr ako právneho dokladu
• povinné automatizované spracovanie dát
• vyššiu kontrolu DPH a reportingu voči finančnej správe
• prepojenie účtovníctva, fakturácie a ERP systémov

Nejde teda len o „nový formát faktúry“. Ide o zásadnú transformáciu finančných procesov vo firme.

Prečo nestačí čiastkové riešenie

Mnohé firmy dnes fungujú na kombinácii rôznych nástrojov – fakturačný systém, účtovníctvo, Excel, ERP. Tento model však pri e-fakturácii prestáva fungovať.

Oddelené systémy totiž:

• zvyšujú riziko chýb a nesúladu v DPH
• vytvárajú manuálnu prácu (prepisovanie údajov)
• komplikujú reporting a kontrolu

E-fakturácia zasiahne celý proces – od objednávky až po účtovnú závierku. Ak nie sú systémy prepojené, firma bude čeliť vyššiemu riziku aj nákladom.

Digitalizácia účtovníctva ako strategická výhoda

Digitalizácia účtovníctva znamená viac než len „bezpapierovosť“. Ide o prepojenie procesov, dát a rozhodovania do jedného systému.

Moderný prístup prináša:

• automatické účtovanie a párovanie dokladov
• elimináciu manuálnych chýb
• rýchlejší closing a dostupnosť dát v reálnom čase
• lepší reporting a controlling

Firmy, ktoré digitalizáciu uchopia správne, získajú konkurenčnú výhodu – nielen splnia legislatívu, ale zároveň zefektívnia riadenie.

Odoo ako základ moderného ERP

Jedným z riešení, ktoré umožňuje komplexnú digitalizáciu, je Odoo – moderný ERP systém, ktorý prepája všetky firemné procesy do jedného prostredia.

V kombinácii s e-fakturáciou umožňuje:

• generovanie XML faktúr priamo z procesov
• integráciu so sieťou PEPPOL
• automatické spracovanie dokladov v účtovníctve
• prepojenie na sklad, výrobu, CRM aj banky

Výsledkom je jednotný systém, kde dáta nevznikajú duplicitne a sú okamžite dostupné.

Moore Slovakia: účtovníctvo, ERP a digitalizácia v jednom

Kľúčovým faktorom úspechu však nie je len technológia, ale správne nastavenie procesov a účtovnej logiky.

Naša spoločnosť prináša:

• 35 rokov skúseností v účtovníctve, mzdách a daňovom poradenstve
• prepojenie účtovníctva priamo s ERP systémom
• zodpovednosť za správnosť dát a legislatívny súlad
• reporting a controlling pre manažment

V spolupráci s našimi technologickými partnermi zabezpečíme komplexné riešenie – od analýzy procesov až po implementáciu a prevádzku účtovníctva v ERP systéme Odoo.

Jedno riešenie, jeden partner

Najväčšou výhodou integrovaného prístupu je jednotná zodpovednosť. Namiesto viacerých dodávateľov má firma jedného partnera, ktorý zastrešuje:

• procesnú analýzu a optimalizáciu
• implementáciu ERP (Odoo)
• integráciu e-fakturácie (PEPPOL)
• vedenie účtovníctva a daňovej agendy

Takýto model eliminuje nejasnosti, znižuje riziko a zrýchľuje celý projekt.

Viac sa o tomto projekte dozviete na: https://digitalizaciauctovnictva.sk/

Ako začať

Prvým krokom je vždy diagnostika – pochopenie aktuálnych procesov, systémov a rizík.

Následne sa navrhne cieľový stav:

• aké moduly ERP sú potrebné
• ako bude fungovať e-fakturácia
• ako nastaviť účtovníctvo a reporting

Dôležité je začať už teraz. Rok 2027 sa môže zdať ďaleko, no implementácia zmien si vyžaduje čas.

Záver: pripravení vs. prekvapení

E-fakturácia prinesie firmám nové povinnosti, ale aj príležitosť.

Firmy, ktoré zostanú pri starých procesoch, budú zmeny riešiť pod tlakom. Naopak, tie, ktoré začnú s digitalizáciou skôr, získajú:

• efektívnejšie procesy
• lepší prehľad o firme
• nižšie riziko chýb a sankcií
• konkurenčnú výhodu

Digitalizácia účtovníctva tak nie je len reakciou na legislatívu – je to investícia do budúcnosti firmy. Ozvite sa nám!

Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj oveľa širší balík výziev.

V najnovšej epizóde podcastu Umenie biznisu sa Veronika Vaňková z TRENDu rozprávala s Martinom Kiňom, konateľom spoločnosti Moore BDR, o aktuálnych zmenách v daňovej oblasti.

„Máme tu pomerne výrazné zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré sa dotýka firiem aj fyzických osôb,“ upozorňuje Martin Kiňo.

Jednou z najdiskutovanejších noviniek je daň z finančných transakcií. Tá podľa neho zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky:
počet kontrol je zatiaľ minimálny
efektívnosť dane zostáva otázna
do budúcna možno očakávať sprísnenie kontrol

„Na rozdiel od dane z príjmov alebo DPH nejde o zdanenie vytvorenej hodnoty, ale samotného pohybu peňazí.“

Podnikateľské prostredie zároveň čelí rastúcemu tlaku na reporting a zdieľanie dát – nielen na národnej úrovni, ale aj v rámci pravidiel EÚ a OECD.

Čo tieto zmeny znamenajú pre firmy v praxi?
Na čo by sa mali podnikatelia pripraviť?

Vypočujte si celú epizódu a získajte prehľad o tom, čo vás v oblasti daní čaká.

https://www.youtube.com/watch?v=FRNY8jiEXeM

Parlament SR schválil vo februári nový zákon o obchodnom registri, ktorým sa nahrádza doteraz platný zákon č. 530 prijatý ešte v roku 2003. Nový zákon súvisí so zlepšením administratívneho procesu zápisu a zmien v obchodnom registri a zrýchlenia procesu pre podnikateľov.

Prinášame Vám krátky prehľad noviniek pre podnikateľov a obchodnú prax.

• Podstata nového zákona

Základom prijatia úplne nového zákona o obchodnom registri je zapracovanie všetkých pravidiel obchodného registra do jedného právneho predpisu vrátane vytvorenia podkladu pre nový informačný systém obchodného registra.

S cieľom urýchlenia procesu a zníženia administratívnej náročnosti sa zákon zameriava na:

• zavedenie právnej záväznosti online zverejnených údajov (bez nutnosti preukazovať údaje z obchodného registra medzi podnikateľmi)
• umožnenie prepojenosti údajov s inými informačnými registrami
• rezerváciu obchodného mena spoločnosti na 60 dní za účelom budovania podnikateľského povedomia
• získanie živnostenského oprávnenia na voľnú živnosť len zápisom do obchodného registra
• vykonanie notárskych zápisov (tzv. zrýchlené zapisovanie)

Nová forma autorizácie a zastupovania podnikateľov

Vybrané právne dokumenty predkladané pri zápise do obchodného registra nebudú vyžadovať notársky overený podpis, ale tento spôsob sa nahrádza:

• autorizáciou advokátom
• vyhotovením notárskej zápisnice

Zároveň podnikateľa môže zastupovať pred pracovníkom obchodného registra okrem vlastného štatutára a samotného podnikateľa aj advokát, notár a zamestnanec podnikateľa s notársky osvedčeným plnomocenstvom.

Ďalej nový zákon prináša aj preventívne opatrenia pri spracovaní údajov, a to najmä:

• preventívnu kontrolu predkladaných dokumentov obchodných spoločností do obchodného registra s cieľom ich overovania
• umožnenie vypracovať dodatky k základným zmluvám obchodných spoločností a stanov vo forme notárskej zápisnice (dodržanie právnej istoty)

Rozsah zverejňovaných údajov

Novým zákonom sa stanovuje pravidlo, podľa ktorého sa budú zapisovať do obchodného registra iba údaje v takom rozsahu ako to požaduje zákon – s cieľom zosúladiť zapisovanie údajov na overované dokumenty.

Katalóg údajov vedených v obchodnom registri bude mať pre zapisované údaje jednotný formát, s prihliadnutím na zápis osôb, podľa osobitných zákonov, ktoré môžu požadovať inú štruktúru zverejňovaných údajov do registra.

• Zrušenie zákazu reťazenia spoločnosti

Zrušením zákazu reťazenia obchodných spoločností nebudú podnikatelia obmedzovaní pri zakladaní spoločnosti v postavení spoločníkov a podobne. Táto zmena pri spoločnostiach s ručením obmedzeným umožní jednoosobovej s.r.o. ako jediný spoločník založiť inú jednoosobovú s.r.o.

• Pokuty

Zmenou prechádza aj sankčný mechanizmus, ktorý sa oproti doterajšej praxi (zriedkavého sankčného konania) mení spolu s prístupom k ukladaniu pokút. Podobne ako iné správne poplatky aj tu dochádza k zvýšeniu pokút napríklad pri nedodržaní lehoty na podanie návrhu na zápis zmien do registra – tu sa pôvodná pokuta vo výške 3 310 EUR zvyšuje na 4 000 EUR.

• Účinnosť zákona

Nový zákon bol podpísaný prezidentom SR a preto vstupuje do platnosti 17. augusta 2026.

Garantom obchodného registra je registrový súd, v ktorého právomoci je jeho aktívne vedenie. Pričom naďalej ostáva v platnosti pravidlo, podľa ktorého sú príslušnými súdmi na vedenie obchodného registra okresné súdy.

Celé znenie schváleného zákona si môžete prečítať na nasledujúcom odkaze. Taktiež sa môžete dozvedieť viac o zákone z dôvodovej správy na nasledujúcom odkaze.

Európska únia (Rada EU ECOFIN) aktualizovala vo februári 2026 svoj zoznam nespolupracujúcich krajín, ktoré nespolupracujú na daňové účely s členskými štátmi EÚ. Tento zoznam sa aktualizuje dvakrát ročne začiatkom jari a v polovici jesene.

Prinášame Vám náš pravidelný update na posledný daňový článok k tejto téme.

Aktuálny zoznam nespolupracujúcich krajín a daňových jurisdikcií obsahuje 10 krajín:

• Americká Samoa
• Anguilla
• Guam
• Palau
• Panama
• Rusko
• Ostrovy Turks a Caicos
• Americké panenské ostrovy
• Vanuatu
• Vietnam

Do tzv. Black listu boli pridané ostrovy Turks a Caicos pre podporovanie offshore štruktúr a Vietnam pre nedostatočnú výmenu informácií v oblasti DAC4 / CbCR.

Zároveň zo zoznamu boli vyradené nasledovné krajiny z dôvodu prehodnotenia a zmeny svojho daňového práva:

Fidži	Podpísalo dohodu o administratívnej spolupráci a odstránení škodlivých daňových režimov
Samoa	Zrušila preferenčný offshore režim
Trinidad a Tobago	Zlepšili automatickú výmenu informácií podľa OECD

V tzv. Sivom zozname sa naďalej nachádzajú krajiny ako Belize, Britské Panenské ostrovy, Brunej Darussalam, Eswatini, Grónsko, Jordánsko, Čierna Hora, Maroko a Turecko, ktoré podliehajú detailnej analýze ich daňových režimov.

Najbližšia revízia o nespolupracujúcich jurisdikciách je naplánovaná v jeseni (október) 2026.

Najnovšia novela Zákonníka práce, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2026 sa zameriava predovšetkým na fiktívnu závislú prácu živnostníkov (tzv. švarc-systém). Zmena sa dotýka priamo identifikácie nelegálnej závislej práce vykonávanej formou živností, kontroly štátu a určovanie sankcií.

Nižšie Vám prinášame prehľad zmien, ktoré sa týkajú predovšetkým vzťahov so živnostníkmi.

• Základné znaky závislej práce vs. živnosti

Súčasný právny systém neobsahoval presné zadefinovanie rozdielov medzi závislou prácou vykonávanou v zamestnaní a prácou poskytovanou podnikateľom – živnostníkom. Z toho dôvodu sa upravila definícia závislej práce.

Zákonník práce definuje po novom závislú prácu ako:

• osobný výkon práce pre zamestnávateľa
• podľa pokynov alebo v mene zamestnávateľa
• na určenom mieste
• v určenom pracovnom čase

Z právnej úpravy sa vylúčila podmienka výkonu práce v pracovnom čase určenom špecificky definovanom zamestnávateľom.

• Predmet kontroly inšpektorátu práce

Inšpektorát práce – ako zodpovedný orgán sa pri vykonaní kontroly zameria okrem formálnej stránky zmluvného vzťahu po novom aj na tieto vlastnosti vzťahu medzi fyzickou osobou a firmou (objednávateľom služby):

Kritérium	Závislá práca	Podnikanie formou živnosti
Právny dokument k výkonu práce	Pracovná zmluva	Zmluva o dielo Zmluva o poskytovaní služieb Obdobná obchodná zmluva
Spôsob výkonu práce	Osobný s presnými pokynmi (pravidelná práca)	Osobný bez presných pokynov a príkazov (nepravidelná práca)
Forma odmeny	Pravidelná mzda	Fixne dohodnutá odmena alebo paušálny honorár
Spôsob úhrady odmeny	Súčasť výplatnej pásky	Fakturácia výlučne jednému objednávateľovi služby

• Dôsledky preklasifikovania zmluvného vzťahu

V prípade ak inšpektorát práce identifikuje porušenie podmienok definície závislej práce, môže na základe vykonanej kontroly preklasifikovať zmluvný vzťah medzi podnikateľom – živnostníkom a firmou na právny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Najbežnejšie dôsledky pre dotknuté osoby sú napríklad:

Podnikateľ –  živnostník	Zamestnávateľ
– Fyzická osoba prichádza o pracovnoprávne istoty (benefity bežných zamestnancov) – Nižší dôchodok na základe odvádzaných odvodov – Slabá sociálna ochrana – Nízka podpora pri existenčných problémoch	– Zastieranie pracovného vzťahu obchodnoprávnou zmluvou – Umožnenie nelegálnej práce – výkon závislej práce bez pracovnej zmluvy – Kontrola z inšpektorátu práce

• Sankcie

Inšpektorát práce je oprávnený pri zistení nelegálneho zamestnávania uložiť pokutu vo výške od 4 000 EUR do 200 000 EUR. Výsledná suma pokuty závisí od závažnosti a rozsahu porušenia zákona.

Nefinančnou stránkou opatrení je zápis zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo má dopad na reputačné a právne dôsledky.