Webinár: E-faktúra 2027: presné pravidlá a koniec kreatívnych výnimiek?

Chceme Vás upozorniť na  významnú zmenu v oblasti zrážkových daní, ktoré sa týkajú platieb za použitie softvérov od zahraničných dodávateľov.

Zmena  nastala v dôsledku toho, že Slovenská republika prestala uplatňovať výhrady k výkladu OECD Modelovej zmluvy, ktorou sa do konca roka 2025 rozlišovalo medzi štandardizovaným a zákazkovým softvérom pri zdaňovaní licenčných poplatkov.

Platby za poskytnutie práva na použitie softvéru (aj „zákazkového“ či neštandardného) sa od r. 2026 považujú za licenčné poplatky („royalties“) na účely zrážkovej dane, tzn. aj v prípade,

ak neexistuje úplný prevod práv (teda ide len o právo na použitie) a tieto poplatky môžu byť zdaňované podľa modelových zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

To znamená:

• Poplatky za právo na použitie za softvér  môže byť považované za „licenčné poplatky“ podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia;
• Toto platí bez ohľadu na to, či ide o štandardizovaný softvér predávaný bežne na trhu alebo o zákazkový softvér;

Dôsledok pre firmy na Slovensku: Ak slovenská spoločnosť platí za právo používať softvér od zahraničného poskytovateľa, tieto platby môžu byť posudzované ako licenčné poplatky a môžu podliehať zrážkovej dani podľa medzinárodnej daňovej zmluvy.

Ak prijímate a uhrádzate  faktúry za štandardizovaný softvér, je potrebné posúdiť príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak je v čl. 12 – licenčné poplatky uvedená definícia, v ktorej je uvedené, že sa licenčný poplatok sa považuje aj softvér, tak takýto poplatok podlieha zrážkovej dani od r. 2026.

Napr. v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR  a ČR je uvedené:

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie

a)

akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti;

Na základe zmluvy s ČR licenčný poplatok aj za štandardizovaný softvér bude podliehať zrážkovej dani, nakoľko ide o priemyselný licenčný poplatok, lebo je v zmluve výslovne uvedený v čl. 12.

V prípade transakcií týkajúcich sa cezhraničných licenčných poplatkov za softvér, odporúčam aby ste takéto transakcie identifikovali  a nakoľko sa jedná o cezhraničnú transakciu  je potrebné analyzovať príslušnú  Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

V tejto oblasti Vám radi poradíme, preto nás neváhajte kontaktovať.

Účasť na Moore European Tax & Legal Conference v Rotterdame bola opäť výbornou príležitosťou zdieľať skúsenosti s kolegami z Moore Global.

Diskutovali sme o aktuálnych právnych a daňových témach, ktoré dnes najviac ovplyvňujú klientov – najmä v kontexte M&A výziev a príležitostí.

Program konferencie priniesol:
• reálne case studies vrátane cezhraničných štruktúr a integrovaných daňových riešení
• praktické workshopy zamerané na Pillar 2, ViDA a e-invoicing
• odborné diskusie o transparentnosti, cezhraničných komplikáciách a vplyve AI na právnu prax
• intenzívne zdieľanie skúseností – viac ako polovica programu bola venovaná breakout sessions a networkingu
• country updates a best practices od expertov z celej Európy

Takéto stretnutia nám umožňujú prinášať klientom ešte kvalitnejšie, praktické a medzinárodne prepojené riešenia.

6. – 7. mája náš partner Martin Kiňo mal možnosť prednášať na Moore Global International Tax School, ktorá sa konala v Prahe.

Táto akadémia je určená mladým kolegom z medzinárodnej siete Moore Global a poskytuje praktický úvod do hlavných oblastí medzinárodného zdaňovania. Program prepája prednášky, prípadové štúdie a interaktívne diskusie s cieľom budovať pevné základy v oblasti medzinárodných daňových princípov.

Takéto akadémie zároveň podporujú networking a výmenu skúseností medzi mladými a seniornými účastníkmi.

V rámci jeho prednášok v podobe prípadových štúdií sa študenti venovali najmä medzinárodnému zdaňovaniu. Zamerali sa na praktickú aplikáciu základných princípov dane z príjmov právnických osôb, identifikáciu relevantných faktov, analýzu vznikajúcich daňových otázok a pochopenie praktických dôsledkov rôznych prístupov v medzinárodnom kontexte.

Veľmi nás tešila aktivita účastníkov, ich záujem o diskutované témy a množstvo podnetných otázok počas oboch dní.

Ďakujeme Moore Global za príležitosť byť súčasťou tejto medzinárodnej iniciatívy a tešíme sa na ďalšie stretnutia a spoluprácu.

Martin Kiňo mal opäť možnosť prednášať študentom na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na tému dane z pridanej hodnoty (DPH).

Spoločne si prešli základy fungovania DPH v praxi – od aktuálnych sadzieb platných od 1.1.2026, cez registráciu, vznik daňovej povinnosti až po miesto dodania a nárok na odpočítanie dane. Nechýbali ani praktické príklady z podnikateľského prostredia a najčastejšie chyby, s ktorými sa firmy stretávajú.

Teší nás, že študenti mali aktívny prístup a záujem o tému, ktorá je síce komplexná, ale v praxi mimoriadne dôležitá.

Osobitné poďakovanie patrí Michal Ištok za pozvanie a spoluprácu a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu na pôde Faculty of Economics Matej Bel University.

OECD nedávno zverejnilo správu o aktuálnom vývoji v oblasti vzájomnej výmeny informácií na účely dorovnávacej dane medzi príslušnými daňovými správami krajín, ktoré sú členmi Multilaterálnej dohody medzi príslušnými orgánmi o výmene informácií (tzv. GIR MCAA). Táto dohoda sa týka oblasti Pillar 2.

Základné informácie o vzájomnej výmene informácií na účely dorovnávacej dane (skrátene aj GIR MCAA) a zoznam prvých signatárov si môžete prečítať v našom predošlom článku.

▢ Aktuálny zoznam krajín akceptujúcich GIR MCAA

Najnovší zoznam signatárov dohody o automatickej výmene informácií k Pillar 2 obsahuje už 31 jurisdikcií, ktoré spolupracujú na medzinárodnej úrovni za účelom vykazovania a poskytovania informácií o daňových subjektoch na účely dorovnávacej dane.

Najnovšími signatármi tejto dohody podľa stavu k 15. aprílu 2026 sú krajiny ako:

• Kanada
• Grécko
• Gibraltár
• Singapur
• Austrália
• Ostrov Man

V rámci Európskej únie sú ešte krajiny, ktoré neimplementovali smernicu DAC 9 do svojej lokálnej legislatívy ani nepodpísali Dohovor GIR MCAA. Medzi tieto krajiny patrí Bulharsko, Cyprus, Česko a Cyprus.

Aktuálny zoznam krajín aplikujúcich GIR MCAA nájdete na nasledujúcej stránke. Tento zoznam je dôležitý najmä pre tých, ktorí podliehajú minimálnej dani aj na Slovensku.

▢ Prečo je dôležité poznať signatárov GIR MCAA

GIR MCAA umožňuje automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami jednotlivých krajín, v ktorých je nadnárodná skupina prezentovaná jedným alebo viacerými subjektmi v rámci tejto skupiny.

Predmetom automatickej výmeny sú informácie z podaných „Oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane“, ktoré sú dôležité aj pre vykazovacie povinnosti celej skupiny.

Nezabudnite: termín na podanie tohto oznámenia za rok 2024 je do konca júna 2026.

EÚ sa rozhodla zamerať na nadmerné dovážanie lacných výrobkov vo forme malých zásielok nepresahujúcich 150 EUR, ktoré si európski spotrebitelia objednávajú z online platforiem. Novými zmenami sa ruší pôvodné oslobodenie pre malé zásielky.

Aké zmeny sa chystajú v colnej oblasti pri doručení tzv. malých zásielok Vám prinášame v našom prehľade. Uvedené zmeny vstupujú do platnosti na európskej úrovni už od 1. júla 2026.

▢ Nová forma pravidiel

Pri objednaní výrobkov s nízkou hodnotou z tretej krajiny si príjemcovia musia sledovať časový rámec platnosti EÚ pravidiel pri takýchto zásielkach s celkovou vlastnou hodnotu nepresahujúcou 150 EUR.

V tabuľke uvádzame porovnanie aktuálnych a nových pravidiel podľa ich platnosti:

▢ Prečo sa zavádza „dočasné“ paušálne clo?

EÚ plánuje aktualizovať svoju centralizovanú technickú podporu pre správu a výber dovozného cla pri malej zásielke v rámci predaja na diaľku. Vzhľadom na to, že počas prechodného obdobia od 1. júla 2026 do 1. júla 2028 nie je ešte plne nastavená IT štruktúra celého systému (EU Colné= dátové centrum) sa bude vyberať paušálne clo vo výške 3 EUR.

Paušálne clo počas prechodného obdobia sa vyrubí ak:

• je zahraničný predajca registrovaný v systéme IOSS (Import One-Stop Shop) na účely DPH;
• je tovar v poštovej zásielke v rámci osobitnej úpravy EÚ.

Platí, že dočasné paušálne clo sa nevyrubí na zásielku ako celok, ale vypočíta sa podľa jednotlivých výrobkov v zásielke (na základe zatriedenia podľa colného sadzobníka). To znamená, že pri balíku s rôznymi druhmi výrobkov sa paušálne clo bude vyberať za každú kategóriu do ktorej výrobok patrí a pri viacerých výrobkov rovnakej kategórie sa uplatní iba raz.

Slovensko aktualizovalo pravidlá v regionálnej investičnej pomoci s cieľom podpory investorov a väčšej flexibility pri získaní investičnej pomoci pri nedokončenom investičnom zámere. Pre investorov to znamená viac možností u schválených ale neuzavretých investičných projektoch.

Novela pravidiel regionálnej investičnej pomoci nadobudla účinnosť už 1. apríla 2026.

• Prehľad najvýznamnejších zmien

Upravené pravidlá pre získavanie regionálnej investičnej pomoci sa zameriavajú na prípady tvorby pracovných miest a realizáciu investícií do implementácie nových projektov. Preto nižšie sumarizujeme najvýznamnejšie zmeny v porovnaní s doterajšími podmienkami.

Tieto nové pravidlá regionálnej investičnej pomoci sa vzťahujú len na investičné projekty, ktoré boli schválené do 31. marca 2026, a súčasne príjemca investičnej pomoci nemusel splniť tieto podmienky do rovnakého dátumu. Zmena v pravidlách sa preto netýka investičných projektov podaných alebo schválených v roku 2026.

• Mimoriadna pomoc

Novela investičnej pomoci sa nepatrne dotkne aj inštitútu mimoriadnej investičnej pomoci, ktorá preberá pravidlá EÚ (tieto pravidlá boli prijaté na úrovni únie ešte v januári 2026). Významnou zmenou je možnosť čerpať mimoriadnu investičnú pomoc aj v sektore elektrických motorov určených na dopravu.

Aktuálne sa mimoriadna investičná pomoc vzťahovala na sektor čistých technológií, batérií, tepelných čerpadiel alebo solárnych technológii.

Ďalšou zmenou je zmena lehoty dokedy je možné požiadať o mimoriadnu investičnú pomoc v súlade s EÚ legislatívou – termín sa posúva až do 31. decembra 2030.

Hoci ide len o malé zmeny investičnej pomoci pre projekty zvyčajne nad 100 mil. EUR, táto pomoc sa sprístupňuje aj pre subjekty v Bratislavskom kraji, ktoré boli doteraz zo štandardnej investičnej pomoci vylúčené.

Prinášame Vám pravidelný prehľad najnovších noviniek zo Sociálnej poisťovne. Posledné zmeny sa týkajú predovšetkým elektronickej komunikácie, podávania žiadosti pri vysielaní zamestnancov na prácu do zahraničia a iné. Prečítajte si náš stručný prehľad čo čaká najmä zamestnávateľov.

Nové elektronické schránky pre pobočky

Sociálna poisťovňa od apríla 2026 zriaďuje samostatné elektronické schránky pre svoje pobočky s cieľom urýchliť proces spracovania doručených podaní občanov a orgánov verejnej moci. Táto zmena zníži proces riadenia a prideľovania doručení na správne pobočky Sociálnej poisťovne.

Preto sú osoby zapojené do komunikácie so Sociálnou poisťovňou povinné od 17. apríla 2026 smerovať svoje elektronické podania podľa nasledovného kľúča:

Elektronické podávanie žiadosti A1 od júla 2026

Zamestnávatelia budú povinní pri vysielaní svojich zamestnancov na prácu do zahraničia podávať formulár „PD A1“ výlučne elektronicky prostredníctvom ich elektronickej schránky. Samotné podanie prebieha jednoducho – vyplnením príslušného e-formulára na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky vyslania zamestnancov do zahraničia s platnosťou od 1. júla 2026.

Rozšírenie okruhu osôb s nárokom na dávku „ošetrovné“

Sociálna poisťovňa ohlásila zmeny v zozname osôb – poistencov, ktorí majú aktuálne nárok na dávku ošetrovné (tzv. OČR).  Od 1. júla 2026 sa novelou zákona o sociálnom poistení rozširuje nárok na dávku ošetrovného aj o osoby ako sú:

• chorá manželka / manžel rodiča
• chorý osvojiteľ alebo jeho príbuzný

Zverejnenie všeobecného vymeriavacieho základu

Sociálna poisťovňa zverejnila výšku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2025. Ten sa vypočítava ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok, ktorý Sociálna poisťovňa využíva pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie.

Jeho hodnota za rok 2025 je 19 440 EUR.

Všeobecný vymeriavací základ sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO a dobrovoľne poistených osôb pre rok 2027. Stanovený všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využije aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok – nemocenských, úrazových, garančných dávok a dávok v nezamestnanosti.

Ministerstvo financií SR vydalo nové a dôležité usmernenie k zabezpečeniu jednotného postupu pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov daňových nerezidentov z počítačových programov. Toto metodické usmernenie prináša významnú zmenu v tom ako sa posudzujú a zdaňujú platby za softvér, ktoré plynú zahraničným daňovníkom od platiteľov zo Slovenska.

Nižšie pre Vás sumarizujeme kľúčové zmeny pre podnikateľov v tejto oblasti. Celé znenie metodického usmernenia si môžete prečítať na nasledovnej stránke.

Kľúčové zmeny v metodickom usmernení

Slovenská republika prestala uplatňovať výhrady k výkladu OECD Modelovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorou sa doteraz rozlišovalo medzi štandardizovaným a zákazkovým softvérom pri zdaňovaní licenčných poplatkov.

Platby za poskytnutie práva na použitie softvéru (bez ohľadu na formu zákazkového alebo štandardizovaného softvéru) sa od roku 2026 považujú za licenčné poplatky (tzv. „royalties“) na účely zrážkovej dane.

Usmernenie sa od nového roka 2026 vzťahuje na všetky platby bez ohľadu na ich formu výplaty:

• predaj
• licencovanie
• poskytovanie služby
• prevod práv

Rozlišovanie platieb za softvér

Nové usmernenie rozlišuje medzi rôznymi platbami (príjmami) za softvér, a to na:

Pokiaľ niektorá z týchto foriem poskytnutia služby alebo produktu a práva je zmluvne definovaná ako „licenčný poplatok“ takáto forma platby podlieha zrážkovej dani.

Vplyv usmernenia na podnikateľov

Ak slovenská spoločnosť platí za právo používať softvér od zahraničného poskytovateľa, tieto platby môžu byť posudzované ako licenčné poplatky a podliehať zrážkovej dani alebo inému zaťaženiu podľa medzinárodnej daňovej zmluvy.

Preto odporúčame podnikateľom zamerať sa na nasledovné oblasti:

• posúdiť príslušnú zmluvu o poskytnutí softvéru o aký typ poplatku sa jedná
• posúdiť daňové dôsledky nového usmernenia na nové zmluvy ale aj pôvodné zmluvy ak príjmy plynú aj po 31.12.2025
• správne nastaviť zmluvné vzťahy so zahraničným poskytovateľom softvéru