Prehľad nových ciel
Prezident USA Donald Trump začiatkom apríla oznámil zavedenie rozsiahlych ciel na dovoz tovaru, označujúc tento deň za „Deň oslobodenia“ pre americkú ekonomiku. Opatrenia zahŕňajú:
- 10 % základné clo na všetok dovoz do USA, s výnimkou niektorých surovín a energetických produktov,
- 20 % clo na dovoz z Európskej únie, ktoré bolo 10. apríla dočasne znížené na 10 % na obdobie 90 dní (do 9. júla 2025,
- 145 % clo na dovoz z Číny, čo predstavuje najvyššiu sadzbu v histórii americko-čínskeho obchodného vzťahu,
- špecifické clá na krajiny ako Japonsko (24 %), Južná Kórea (25 %) a India (26 %).
Tieto opatrenia boli prijaté na základe zákona o medzinárodných ekonomických núdzových právomociach (IEEPA) z roku 1977, čo umožnilo prezidentovi obísť Kongres.
Najnovšie opatrenia vo forme cla (apríl a máj 2025)
- Zavedenie 25 % cla na automobilové súčiastky od 3. mája 2025.
- 100 % clo na zahraničné filmy ohlásené 5. mája 2025, ktoré sa majú vzťahovať na všetky filmy vyrábané mimo USA.
Dopady na globálny obchod
Zavedenie ciel vyvolalo obavy z narušenia globálnych dodávateľských reťazcov a zvyšovania cien pre spotrebiteľov. Niektoré krajiny, ako Holandsko, očakávajú pokles HDP o 0,4 % už v roku 2025. Európska únia zareagovala ponukou nákupu amerických produktov v hodnote 50 miliárd EUR na zmiernenie napätia.
Ekonomické dôsledky pre EÚ
Obchodná vojna má vážne dôsledky pre ekonomiku EÚ. Nemecko, ako najväčšia ekonomika Únie, je obzvlášť zraniteľné vzhľadom na svoju závislosť od exportu. Analýzy ukazujú, že zavedenie 25 % ciel by mohlo znížiť HDP eurozóny o 1 % v roku 2025.
Firmy ako Mercedes-Benz, Nestlé a Unilever hlásia zníženie spotrebiteľskej dôvery a problémy v dodávateľských reťazcoch. Niektoré spoločnosti, vrátane Stellantis a Volvo Cars, dokonca stiahli svoje finančné prognózy kvôli neistote spôsobenej obchodnou politikou USA .
V strednej Európe sú najviac postihnuté krajiny ako Slovensko, Maďarsko a Česká republika, ktoré majú silný automobilový a oceliarsky priemysel. Slovensko zaznamenalo pokles exportu automobilov do USA o 1 %, čo predstavuje značný zásah pre jeho ekonomiku .
Strategická odpoveď EÚ
EÚ sa snaží diverzifikovať svoje obchodné vzťahy a znižovať závislosť od USA. Aktívne rokuje o nových dohodách o voľnom obchode s krajinami ako India, Spojené kráľovstvo, Austrália a štáty Latinskej Ameriky. Týmto spôsobom chce EÚ posilniť svoju ekonomickú stabilitu a odolnosť voči externým šokom.
Okrem toho EÚ zriadila špeciálny tím, tzv. „Trumpovu pracovnú skupinu“, ktorá má za úlohu pripraviť Úniu na možné eskalácie obchodného konfliktu a navrhnúť efektívne protiopatrenia. EÚ tiež plánuje investovať do strategických odvetví, ako je výroba polovodičov a obnoviteľné zdroje energie, aby znížila svoju závislosť od amerických technológií.
Obchodné rokovania a odvetné opatrenia
EÚ vyjadrila pripravenosť na rokovania o nulových clách na priemyselné výrobky. Zároveň pripravuje odvetné opatrenia voči USA v hodnote 21 miliárd EUR. Vzťahy s Čínou sa zhoršili – Trump zvyšuje clo na 145 %, Čina reaguje odvetnými opatreniami. Rokovania medzi USA a Čínou momentálne stagnujú, hoci obe strany deklarujú ochotu rokovať.
Dopady na odvetvia
- Automobilový priemysel: Vyššie ceny, pokles predaja, straty pracovných miest.
- Farmaceutický priemysel: Clá na lieky zasiahnu krajiny ako Írsko a UK.
- Spotrebný tovar: Vyššie ceny odevov a obuvi.
- Filmový priemysel: 100 % clo na zahraničné filmy môže oslabiť medzinárodnú spoluprácu, narušiť tok kapitálu a zvyšiť náklady pre streamovacie služby.
Problémy implementácie filmového cla
Nie je jasné, ako sa bude clo aplikovať na koprodukcie či streamy. USA musia vymedziť, či je film tovar alebo služba. Hollywood varuje pred stratou konkurencieschopnosti. Britský a austrálsky filmový priemysel upozorňujú na riziko kolapsu produkcie.
Opatrenia pre obchodné spoločnosti v EÚ na zmiernenie dopadov amerických ciel
V reakcii na zavedenie ciel zo strany USA môžu obchodné spoločnosti v EÚ prijať niekoľko strategických opatrení na minimalizáciu negatívnych dopadov:
- Diverzifikácia exportných trhov: Spoločnosti by mali preskúmať možnosti expanzie na nové trhy mimo USA, napríklad v Ázii, Afrike alebo Latinskej Amerike, čím znížia svoju závislosť od amerického trhu.
- Presun výroby bližšie k americkému trhu: Zriadenie výrobných závodov alebo montážnych liniek v USA alebo v krajinách s preferenčnými obchodnými dohodami s USA môže pomôcť obísť clá a zachovať konkurencieschopnosť.
- Využitie obchodných dohôd EÚ s inými krajinami: EÚ má uzavreté obchodné dohody s viacerými krajinami, ako sú Kanada (CETA), Japonsko (EPA) či Južná Kórea. Využitie týchto dohôd môže otvoriť nové príležitosti pre export.
- Optimalizácia dodávateľských reťazcov: Prehodnotenie a reorganizácia dodávateľských reťazcov s cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektivitu môže pomôcť kompenzovať zvýšené náklady spôsobené clami.
- Využitie colných skladov a zón voľného obchodu: V niektorých prípadoch môže využitie colných skladov alebo zón voľného obchodu pomôcť odložiť alebo znížiť colné poplatky, čím sa zlepší cash flow spoločnosti.
Tieto opatrenia môžu obchodným spoločnostiam v EÚ pomôcť prispôsobiť sa novým obchodným podmienkam a minimalizovať negatívne dopady zavedenia ciel zo strany USA.
Pri realizácii uvedených opatrení môžu obchodným spoločnostiam v EÚ výrazne pomôcť odborní konzultanti a právne poradenské firmy. Odborní konzultanti na colné a daňové otázky ponúkajú analýzu aktuálnych colných predpisov USA a navrhujú optimalizačné stratégie, ako napríklad využitie preferenčných režimov, zníženie ciel cez správne zatriedenie tovaru či možnosti odkladu colných platieb. Títo experti pomáhajú firmám aj s praktickým nastavením colných procesov a dokumentácie.
Právne a poradenské firmy, ktoré sa špecializujú na medzinárodné obchodné právo, poskytujú podporu pri právnej interpretácii americkej colnej legislatívy, pri rokovaniach s partnermi či pri ochrane práv spoločností v prípade sporu. Zároveň môžu zastrešiť komplexnú compliance stratégiu vo vzťahu k americkému trhu vrátane posúdenia rizík, zmluvných úprav či prípravy podaní pre príslušné colné úrady.
Prvé obchodné dohody
Spojené štáty uzatvorili prvú obchodnú dohodu po zavedení rozsiahlych jednostranných ciel so svojim najbližším obchodným partnerom – Spojeným kráľovstvom. Na základe dohody sa posilňuje spolupráca a vzájomný obchod v sektore:
- poľnohospodárskeho priemyslu
- potravinárskeho priemyslu
Cieľom dohody je posilniť a zlacniť dovoz áut, ocele a hliníka zo Spojeného kráľovstva a vývoz amerického hovädzieho mäsa z USA vrátane zjednodušenia britského colného procesu, aby sa umožnil ľahší prístup tovarov z USA.
