Ako bude fungovať slovenský „Kurzarbeit“?

S prijatím zákonom o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore v čase skrátenej práce“) sa do slovenskej legislatívy zaviedol režim skrátenej práce tzv. „Kurzarbeit“. Zámerom tejto úpravy je poskytovanie pomoci zamestnancom i zamestnávateľom v krízových situáciách, kedy zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancovi. Nový zákon nadobudne účinnosť od 1. 1. 2022.

Režim skrátenej práce „Kurzarbeit“ budú môcť využívať zamestnávatelia, ktorí platia poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. So zavedením nového druhu poistenia však nedochádza k zvýšeniu odvodového zaťaženia v sociálnom poistení, nakoľko tento druh poistenia bude súčasťou poistného na poistenie v nezamestnanosti (t.j. poistné na poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 1 % platené zamestnávateľom sa bude deliť na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v sadzbe 0,5 % a poistné na poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 0,5 % vymeriavacieho základu).

V prípade, že sa zamestnávateľ ocitne v situácii, kedy nebude schopný prideliť prácu zamestnancom z dôvodu trvania vonkajšieho faktora, bude môcť požiadať o podporu v čase skrátenej práce zo systému „Kurzarbiet“, ktorá bude poskytovaná Sociálnou poisťovňou prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podpora bude vyplácaná priamo zamestnávateľom, ktorí ju následne použijú na vyplatenie náhrady mzdy zamestnancom.

Pod vonkajším faktorom v zmysle zákona sa rozumie faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, alebo mu nemohol predísť, a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom najmä:

• mimoriadna situácia,
• výnimočný stav alebo núdzový stav,
• mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci.

V zmysle zákona sa pod mimoriadnou okolnosťou rozumie okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky kedy:

• na základe zverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesne,
• a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o 3 %.

Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Pre koho je podpora určená?

O podporu môžu požiadať zamestnávatelia fyzické i právnické osoby podľa § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zamestnancom sa pre účely čerpania podpory zo systému „Kurzarbeit“ sa rozumie zamestnanec, ktorý je:

• v pracovnom pomere, alebo štátnozamestnaneckom pomere.
• v pracovnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Aké sú podmienky čerpania podpory?

Základnou podmienkou je, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Ďalšími podmienkami, ktoré musí spĺňať zamestnávateľ sú nasledovné:

• ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory má zamestnávateľ zapletené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné a príspevky, pričom toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,
• neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti,
• má uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, resp. disponuje so súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
• zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý žiada podporu.

V prípade, že sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancov  nedohodnú, tento spor medzi nimi rozhoduje rozhodca t.j. osoba, na ktorej sa dohodnú strany sporu alebo osoba určená s Ministerstvom práce. Rozhodca do 10 dní rozhodne, či súhlasí alebo nesúhlasí s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Za riešenie sporu patrí rozhodcovi odmena vo výške dohodnutej so zamestnávateľom. Ak sa nedohodnú, bude patriť rozhodcovi odmena vo výške 600 eur. Odmena bude uhrádzaná zamestnávateľom.

Podpora sa poskytuje na pracovné miesto zamestnanca:

• ktorému pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti o podporu trval najmenej jeden mesiac,
• ktorému neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota,
• ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kal. rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.

Výška podpory

Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi v sume 60 % priemerného hodinového zárobku za každú hodinu prekážky v práci. Maximálna suma je 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.

Čerpanie podpory zo systému „Kurzarbeit“ je podmienené s dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancom resp. zamestnancom. Táto dohoda na jednej strane umožňuje žiadať o podporu, na druhej strane ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci náhradu mzdy vo výške minimálne 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej v sume minimálnej mzdy.

Obdobie poskytovania podpory

Zamestnávatelia môžu získať podporu v úhrne najviac 6 mesiacov v priebehu 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.  Zamestnávateľ je však pri tom povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré čerpal podporu najmenej 2 mesiace po mesiaci, v ktorom mal prekážku v práci.

Príklad:

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 15 zamestnancov, mal prekážku v práci z dôvodu povodní od 13. marca do 22. marca. V tomto období nemohol prideľovať prácu 7 pracovníkom. Týždenný pracovný čas zamestnancov je 40 hodín. Priemerný hodinový zárobok zamestnancov je 5 eur.

Zamestnávateľ z dôvodu povodní nemohol prideľovať prácu viac ako jednej tretine zamestnancom, pričom takéto obmedzenie sa považuje za vonkajším faktorom v zmysle zákona. Zamestnancom nebolo možné prideľovať prácu v celom rozsahu (najmenej 10 %) počas 10 dní. Za toto obdobie bude môcť zamestnávateľ získať podporu vo výške 60 % z priemerného hodinového zárobku zamestnancom, čo sú 3 eurá (60 % z 5 eur) – tzn. zamestnávateľ získa za každého zamestnanca 240 eur (3 eurá × (10 × 8 hodín)).q

Zamestnanci však majú nárok na náhradu mzdy v sume 80 % z priemerného zárobku (v zmysle § 134 zákonníka práce ide o priemerný hodinový zárobok). Z tohto dôvodu bude zamestnávateľ musieť doplatiť zamestnancom zvyšných 20 % z priemerného hodinového zárobku. V konečnom dôsledku teda zamestnávateľ zaplatí jednému zamestnancovi 4 eurá (80 % z 5 eur) za každú hodinu, za ktorú nemohol zamestnancovi prideľovať prácu, čo je 360 eur na jedného zamestnanca za celé obdobie obmedzenia činnosti zamestnávateľa.

V prípade, ak by náhrada mzdy v sume 80 % priemerného zárobku bola nižšia než suma minimálnej mzdy, zamestnanci by mali mať nárok na náhradu mzdy vo výške minimálnej mzdy.